Challenge Accepted (Harry Styles ff)

43. kapitola: Podelím sa o všetko, no o ňu nie (Harry)

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.

V minulých častiach: Po tom ako sa Harry a Liv pohádali, Liv sa odsťahovala k Niallovi, kde strávila pár dní. Na jej narodeniny jej však ostatní usporiadali oslavu u Harryho, na ktorú však on neprišiel. Namiesto toho jej ale na posteli nechal list s odkazom, v ktorom jej napísal adresu, kde ju čaká narodeninové prekvapenie. Len čo Liv zistila, že Harry jej kúpil jej vlastný obchod, čím jej splnil jej najväčší sen, okamžite sa vybrala za ním.

Po mesačnom čakaní prišiel ten veľký deň. Celý ten čas som sa na neho tešil, no teraz, zrazu som sa cítil prázdny. Nebolo vo mne ani stopy z toho nadšenia. Moje vnútro bolo vypriahnuté a ja som sa každou sekundou cítil čoraz viac mizernejšie.

„Harry, no tak spamätaj sa. Sú to jej narodeniny," dohováral mi už po stýkrát Louis, ktorý prišiel Gemme pomáhať s prípravami.

„Použite všetko, čo potrebujete. Pod kuchynskou linkou úplne vzadu mám ešte odložené vína od Robinovho otca, sú naozaj skvelé."

„Netvár sa akoby ti bolo jedno, že ste sa pohádali," pozrel na mňa prísne a ja som okamžite uhol pohľadom a nahol som sa po mikinu.

„Uisti sa, že Oliver zažije tú najlepšiu narodeninovú párty v živote," odvetil som mu a zabuchol za sebou dvere svojej izby. Zhlboka som si povzdychol a vybral z vrecka obálku, v ktorej sa nachádzal môj darček pre ňu a zamieril som si to k nej do izby. Chodil som tu skoro každý deň a trávil som v nej pár hodín. Chýbala mi. Chýbalo mi všetko z nej, jej vôňa, jej smiech, jej pohľad, akým sa vedela pozrieť iba na mňa. Dokonca mi chýbalo aj jej dohováranie.

„Prepáč mi, že som taký idiot," šepol som si pre seba a položil na posteľ môj darček.

„Toto naozaj nemyslíš vážne," zastavila ma nahnevane Gemma, keď ma videla ako si to mierim k môjmu autu.

„Nemôžem tu ostať," mykol som ľahostajne ramenami.

„Už sa konečne prestaň tváriť, že ti na ničom nezáleží!" zvýšila na mňa hlas a ja som nechápal, čo všetci s týmto majú. Najprv Louis, teraz ona.

„Že... že ti nezáleží na nej, na jej narodeninách... preboha Harold, toto sú jej jediné narodeniny, čo môžete stráviť spolu, tak sa spamätaj!"

„Odohnal som ju od seba. Odišla a nevrátila sa späť. Povedala mi, že toto nie je jej domov... nemyslím, že by..." chcel som dopovedať dôvody, prečo tu nemôžem zostať, no Gemma mi skočila do reči.

„Radšej nemysli a konečne aspoň raz urob to, čo cítiš," pristúpila ku mne a ja som sklopil tvár.

„Harry, si môj brat a viem kedy sa trápiš. Možno vieš svojou maskou oklamať média, fanúšikov, Bena... no mňa a ani chalanov nie."

„Gemma ja jednoducho nemôžem, okej?"

„Prečo nie?" nechápala.

„Pretože som jej povedal toľko vecí, po ktorých sa jej nedokážem pozrieť ani do očí. Nenávidím sa za to, že som jej povedal, že mi za to nestojí, že... že ju nepotrebujem, že mi je ukradnutá..."

„Máš jedinečnú príležitosť napraviť to."

„Nie," pokrútil som hlavou.

„Nie som pre ňu dobrý kamarát. Nie som pre ňu dosť dobrý," dodal som.