Challenge Accepted (Harry Styles ff)

64. kapitola: Skazená som už bola

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.

V minulých častiach: Harry, Liv a Gemma sa spolu vybrali do Holmes Chapel, aby tam strávili pár dní. V jeden večer sa všetci rozhodli ísť spolu do kina. Harrymu sa však nepáčilo ako je Liv oblečená a už vôbec sa mu nepáčilo, keď sa začala rozprávať s cudzím chlapom, čo vyvrcholilo do hádky.

Vedela som, že s Harrym nepohnem a keďže bolo dosť neskoro v noci, tak sa mi s ním nechcelo naťahovať, lebo som bola unavená. Porazene som si teda ľahla čo najďalej od neho, nech vie, že sa naňho stále hnevám.

„Oliver?" ozval sa, keď som už zaspávala.

„Čo je?"

„Si ďaleko," posťažoval sa.

„To vážne?" otočila som sa na chrbát a neveriacky som sa naňho zahľadela.

„Úplne vážne. Chcem ťa objať."

„Choď si do svojej izby objímať vankúš, Harold, ešte stále sa na teba hnevám."

„Ale ja chcem objímať teba. Oliver, no tak, mal som zlý sen."

„A ja som mala zlý večer..."

„Môžem ťa objať," navrhol s úsmevom, no ja som pokračovala.

„...lebo jeden natvrdlý idiot vyrobil v kine žiarlivostnú scénu ako zo zlej telenovely."

„Ja som nevyrobil žiarlivostnú scénu," nadurdil sa.

„Správal si sa ako idiot," povzdychla som si.

„Nesprával!"

„Harold spi už," zamumlala som.

„A objímeš ma?"

„Nie," povedala som, pričom som sa snažila zaspať.

„Len ťa chcem chrániť, Oliver," šepol asi o dve minúty na to. „Čo je na tom zlé? Chcem sa o teba starať a dávať na teba pozor. Si pre mňa dôležitá. A ja ťa nedám len tak hocikomu, kto ťa hltá pohľadom."

„Christian ma nehltal pohľadom."

„Som chlap, viem ako vyzerá, keď chlap hltá ženu očami," pozrel na mňa vážne.

„Harry, spime už."

„Takže sa nehneváš?" pozrel na mňa šteňacím pohľadom.

„Už to nespravíš?"

„Oliver, vždy sa o teba budem starať," povedal.

„Si tvrdohlavý."

„Ty tiež," šepol a objal ma okolo pása, pričom si nohy preplietol s mojimi a na dobrú noc ma pobozkal na spánok. A hoci som sa naňho večer hnevala, keď pri mne ležal, spala som pokojnejšie. Nespala som však dlho.

„Liv!" vtrhla do mojej izby Gemma asi polhodinu po tom ako sme konečne zaspali a zasvietila veľké svetlo. „Harry," pozrela naňho, keď vykukol spod periny.

„Čo sa deje? Prečo tak skoro buntošíš?" zamumlal Harry, ktorý zažmúril na hodiny.

„Robin vzal pred piatimi minútami mamku do nemocnice, lebo jej prišlo zle," vysypala zo seba a to nás oboch okamžite prebralo.