Challenge Accepted (Harry Styles ff)

11. kapitola: Iba potrebujem aj osobný priestor, do ktorého ty nepatríš (Harry)

On ju naučil žiť,On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... až kým nenašli jeden druhého.

V minulých častiach: Po tom, ako chcela Liv odísť z Harryho domu a požiadať dekana o pridelenie do novej rodiny, Harry pochopil, že sa cíti osamelá a rozhodol sa zmeniť svoje správanie voči nej. Kým Harry koncertuje a venuje sa svojim povinnostiam a záľubam, Liv začala chodiť do školy a zistila, že Jason je jej profesorom.

Dni ubiehali a moje "voľno" úplne zaplňovalo vystupovanie v rádiách a menších podujatiach. A síce sme mali oficiálne pár týždňový oddych, stále sme museli plniť svoje povinnosti. Takže voľný čas prichádzal väčšinou iba cez víkendy, kedy sme mali malú chvíľku sami pre seba.

"Ahoj," pozdravil som sa Oliver, keď som konečne v piatok poobede dorazil domov.

"Ahoj."

"Vyzeráš unavene," skonštatoval som, keď som prešiel k nej do obývacieho salónu.

"Ale kde. Len premýšľam," mávla rukou.

"Ťažký týždeň?" vyzvedal som a bolo zvláštne, že v skutočnosti ma to naozaj aj zaujímalo. Odkedy som sa pokúsil zmeniť svoj postoj k nej, zistil som, že jej prítomnosť v mojom dome mi vôbec nevadí. Práve naopak. Páčili sa mi jej názory na život a na ľudí a síce sme so sebou komunikovali naozaj minimálne, mal som z nej dobrý pocit.

"Keby si len tušil," rozosmiala sa a ja som na ňu zmätene pozrel, pričom som sa vyvalil vedľa nej na pohovku.

"Tak rozprávaj," vyzval som ju a ona prekvapene zodvihla obočím.

"Nemyslím, že by ťa to zaujímalo," odrovnala ma okamžite.

"Možno nemám iba nič iné na práci," mykol som ramenami, pretože som nechcel, aby mala zo mňa pocit, že som sa začal naozaj starať.

"Tak fajn," zasmiala sa znova po chvíľkovom zaváhaní a potom mi začala rozprávať o nejakom chlapovi, ktorého spoznala v obchode a z ktorého sa nakoniec vykľul jej učiteľ.

"Mám iba taký pocit alebo ťa naozaj vôbec netrápi, že s ním nemôžeš byť?" uisťoval som sa, keď som z nej vycítil ľahostajný tón pri rozprávaní.

"Neviem. Neberiem to tragicky," na chvíľu sa zamračila a potom dodala: "Vlastne si myslím, že je to tak lepšie."

"Prečo?" vyzvedal som.

"Pretože ak by som si s ním začala, možno by som si časom uvedomila, že som s ním iba kvôli tomu, že nikoho iného tu v skutočnosti ani nemám."

"Chápem," prikývol som.

"Ako vyzeral tvoj týždeň?" zmenila tému a ja som jej na oplátku povedal o vystúpeniach a interview, ktoré som za ten čas absolvoval. Oliver ma pozorne počúvala a ja som akosi pri tom stratil pojem o čase.

"To je už naozaj večer?" zasmial som sa, keď som si uvedomil, že sa vonku zotmelo.

"Presne pol deviatej," prikývla pobavene a oprela si hlavu o ruku.

"Do riti," vyskočil som z pohovky.

"Musím bežať. O deviatej sa mám stretnúť s Liamom," dodal som a okamžite som sa rozbehol ku schodom do izby, aby som sa stihol pripraviť.

"A Oliver?!" zakričal som za ňou v strede schodov, pričom ona podvihla iba ku mne tvár.

"Ďakujem za pokec," dodal som rýchlo a vybral sa do izby, kde som okamžite zo seba zhodil oblečenie a vybral sa do sprchy. Vlasy som si nakoniec iba zopol do copu, vzal na seba čiernu košeľu a nohavice a vybral som sa z domu.