Challenge Accepted (Harry Styles ff)

59. kapitola: A tak sa slávny Harry Styles ocitol v chomúte (Harry)

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... kým nenašli toho druhého.

V minulých častiach: Liv odišla z domu na študijný pobyt do Anglicka, svoje kamarátky videla naposledy na Vianoce, keď od Harryho dostala ako darček letenku domov. Nečakala však, že jednu z nich neuvidí už nikdy. Po tom, ako jej povedali, že Tanka zomrela, je Liv zronená a nešťastná. Navyše Harry musel odísť, pretože s malou Leylou to vyzerá veľmi zle.

S Leylou to bolo horšie, ako som si myslel. Lekári ma za ňou pustili, no iba na desať minút, kým spala. Dôvod uviedli ten, aby som ju príliš nerozrušil svojou prítomnosťou. Nechápal som ich pravidlám, no musel som ich rešpektovať.

„Dáte si niečo? Kávu alebo čaj?" opýtala sa pani Stuart, mama Bey a Leyli, keď som na druhý deň k nim prišiel na návštevu. Chcel som získať ich súhlas, aby som pri malej mohol ostať dlhšie ako pár minút a urobiť jej súkromný koncert.

„Iba vodu, ďakujem," odvetil som a pohľadom prešiel na Beu, ktorá sa práve objavila vo dverách.

„Harry. Čo tu robíš?" zamračila sa, pričom jej kútiky úst zacukali do jemného úsmevu.

„Prišiel som si po súhlas byť pri tvojej sestre aspoň hodinku," odvetil som priamo a všetci sa na mňa pozreli.

„Lekári si myslia, že to nie je vhodné," pokrútil razantne hlavou pán Stuart.

„Prišiel som sem splniť sen vašej dcére pane a neodídem skôr ako..."

„No lekári povedali, že to nie je možné!" skočil mi do reči, pričom zvýšil hlas.

„Otec!" okríkla ho Bea.

„Ja som sama zavolala Harrymu, pretože to bolo posledné želanie Leyli. A úprimne mi je jedno, čo hovoria lekári, no moja sestra si zaslúži, aby..." nedopovedala, pretože sa rozrušila na toľko, že sa nemohla poriadne nadýchnuť.

„Heeej!" priskočil som okamžite k nej a objal ju okolo pliec, pričom sa mi tvárou zaborila inštinktívne do hrude.

„Myslím, že všetci v tejto miestnosti súhlasia, že je správne, aby sa Leyle splnil jej detský sen," pozrel som sa na ich rodičov, pričom ich matka prikývla, zatiaľ čo ich otec iba sklopil zrak.

Do nemocnice sme sa dostali o hodinu neskôr. Pán a pani Stuartovci išli za hlavným lekárom, aby mi dovolili návštevu a ja som ostal s Beou v čakárni.

„Ďakujem, že si došiel. Naozaj si toho vážim," ozvala sa ku mne, pričom v sekunde, keď som na ňu pozrel, uhla pohľadom. Aj pri tom všetkom, čo sa dialo, nevedela sto percentne zakryť svoje rozpaky z mojej prítomnosti.

„To nestojí za reč Bea," odvetil som a oprel sa o stenu.

„O pár dní vám začína turné. Určite máš toho veľa tak ako môžeš povedať, že to... že to nestojí za reč?" nechápavo na mňa pozrela.

„Kiežby bolo turné to, čo ma najviac trápi," zasmial som sa.

„Máš nejaké problémy?" okamžite ku mne pristúpila a mňa prekvapilo ako sa snaží starať.

„Každý ma nejaké problémy," prehodil som a zložil si ruky cez prsia.

„Ja len, že ak by si sa chcel zdôveriť, som tu pre teba rovnako ako ty pre mňa," odvetila opatrne akoby volila tie správne slová.