Challenge Accepted (Harry Styles ff)

12. kapitola: Psychopat v dome (Olívia)

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... až kým nenašli jeden druhého.

V minulých častiach: Chalani potrebujú trocha oddychu popri tom všetkom, čo sa deje a Harry im navrhol, aby odišli na chatu jeho otca a na chvíľu boli spolu len oni sami bez povinnosti. Ostatní sa však báli, čo im na to povie ich manažér Derreck, no napokon sa rozhodli ísť. Keď sa o tom dohadovali, zbadali Liv aj s jej kamarátkou Yvonne a pozvali ju tiež, čo Harryho prekvapilo a zarazilo, pretože hoci Liv už neignoruje a normálne spolu vychádzajú, stále chce vlastný osobný priestor, do ktorého ju pustiť nechce, keďže ju nepozná.

Hoci sme s Yvonne mali na pláne pamiatky a pozrieť si mesto, nakoniec, kvôli tomu, že sme stretli chalanov, sme sa k tomu nedostali. Ešte aj večer som sa usmievala, keď som si spomenula, akí boli zlatí, keď sa ma snažili presvedčiť, aby som šla s nimi, no naozaj som nemohla hneď z niekoľkých dôvodov. Mala som školu a vedela som, že Harry nechce, aby som šla. Pre niekoho to možno vyznelo kruto, no ja som ho chápala. Všetci piati potrebovali vypadnúť. A potrebovali byť spolu, len oni, ako na začiatku. To som pochopila z tých pár viet, keď hovorili o tom, prečo tam idú. A naozaj som nechápala, ako dokáže existovať taký človek, ako je ten ich manažér.

V nedeľu som prekvapivo vstala neskôr ako Harry. Ten už pobehoval po dome a vyzeral tak, ako som ho ešte nikdy nevidela. Vyzeral šťastný. Na tvári mal úsmev, normálny, nie hraný. A bol to krásny úsmev. Mám pocit, že jeden z mála skutočných, ktoré za posledných x mesiacov rozdal. Jeho taška bola zbalená pri dverách a do druhej postupne dohadzoval nejaké ďalšie veci.

"Keď sa náhodou nevrátiš, môžem si nechať dom?" zasmiala som sa. Najprv na mňa prekvapene pozrel a potom sa rozosmial, keď pochopil, že žartujem.

"Môžeš, ale ja sa vrátim, takže nič z toho," odvetil mi so smiechom. "V kuchyni máš šišky a kakao, ale ak chceš kávu, budeš musieť..."

"Mňam!" potešila som sa a šla som si po šálku naozaj skvelého kakaa.

Harry si potom prisadol ku mne a chvíľu sme sa rozprávali. Naozaj sa tešil na týždeň s chalanmi, kde budú len oni sami bez príkazov a hlavne bez Derrecka, ktorý ich dusí. Nevedela som si predstaviť, aké to musí byť, no keby mne siahli na moju slobodu, tiež by som sa bránila, rovnako ako oni. Hoci každý z nich to robí po svojom, v konečnom dôsledku tým trpia. A práve preto potrebujú byť len oni piati.

"Harry, nemusíš sa báť, že niekomu poviem, kde ste. To by som nespravila. A neboj sa," dodala som, keď som videla, že chce niečo namietať, "Yvonne to tiež nepovie. Má na starosti iné veci ako prezradenie vášho tajomstva. A áno, včera bola trocha mimo z toho, že vás všetkých stretla, ale ste predsa One Direction, takže sa to dá pochopiť."

"Ty si z nás tiež bola vyklepaná?" pousmial sa.

"Popravde... ja som nevedela, ktorý z vás je ktorý. Kamošky mi síce spravili rýchlokurz, no zapamätala som si len teba, keďže som s tebou mala bývať, ale tie ostatné info, to bolo priveľa. To, že Liam nosil na začiatku pásikavé tričká, že Niall nevie plávať a..." nedokončila som, lebo sa začal smiať.

"Louis nosil pásikavé trička a Zayn nevie plávať."

"No vidíš, stále to neviem," mykla som ramenami.

"Takže ty nepoznáš ani našu hudbu?"

"Počula som asi tri piesne."

"Oliver, to..." nedopovedal, lebo sa ozval zvonček. Harry šiel otvoriť a o sekundu boli všetci naskladaní na gaučoch.