Challenge Accepted (Harry Styles ff)

5. kapitola: Stačí sa na teba iba pozrieť... (Harry)

5. kapitola: Stačí sa na teba iba pozrieť a je vidieť, že v skutočnosti nie si šťastný

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... až kým nenašli jeden druhého.

V minulých častiach: Olívia sa presťahovala do Londýna na svoj pobyt a jej náhradnou rodinou nie je nikto iný ako Harry Styles. Ten si však akosi žije ďalej svoj život a Olíviu veľmi neberie na vedomie. Liv sa tak v Londýne učí fungovať sama, čo sa nepáči jej bratovi.

Ráno ma prebudilo hlasné zvonenie môjho mobilu. Otrávene som sa pretočil na druhý bok a natiahol sa za ním. Ani som sa len nepozrel na obrazovku a zodvihol to.

"Áno?" zachrapčal som rozospato do telefónu.

"Nehovor mi, že ešte spíš," ozvalo sa z druhej strany.

"Čo potrebuješ?" opýtal som sa ho priamo a pretieral si pri tom oči.

"Potrebujem s tebou prebrať pár vecí ohľadom Olívie."

"Dereck, myslím, že..." ani som nestihol dopovedať, pretože mi skočil do reči.

"O hodinu ťa čakám v kancelárií," oznámil mi a kým som stihol akosi zareagovať zložil. Vedel som, že nepomôže, ak začnem nadávať a tak som si iba porazene povzdychol a postavil sa z postele. Rovno som si to zamieril do kúpeľne, kde som zo seba ako tak urobil človeka a chcel som okamžite odísť, no pri dverách kuchyni som zastal a otočil sa späť.

"Nechystáš sa tu robiť sexuálne orgie, však?" uisťoval som sa, keď som ju zbadal ako z chladničky vyťahuje šľahačku.

"Chystám sa raňajkovať," otočila sa ku mne a vyzerala kúsok preľaknuto.

"Dáš si?" opýtala sa ma a ja som z jej hlasu vycítil kúsok neistoty.

"Ponáhľam sa do mesta, najem sa tam, možno inokedy," odvetil som flegmaticky a odišiel. Bolo to pre mňa stále zvláštne mať v dome cudziu osobu a deliť sa s ňou o domácnosť. Nevedel som, či si na to aspoň niekedy budem môcť zvyknúť.

"Tak, čo potrebuješ tento krát Dereck?" spýtal som sa hneď ako som vošiel do jeho kancelárie a posadil sa do kresla oproti nemu.

"Ako sa darí Olívií?" ihneď začal s témou.

"Myslím, že sa jej darí dobre," prikývol som.

"Myslíš?" zodvihol obočím.

"Nie som jej pestúnka," pokrčil som flegmaticky ramenami.

"Máš sa o ňu starať a poukazovať jej to tu," pripomenul mi, čo som mal napísané v zmluve.

"No ako vidím ty máš na starosti dôležitejšie veci," dodal.

"Čo tým myslíš?" nechápavo som na neho zazrel.

"Tvoje vyčíňanie predminulú noc," hodil mi pred nos noviny, v ktorom som bol vyfotografovaný ako som doslova zavesený na Paula.

"Trošku som to prehnal priznávam, ale..."

"Žiadne ale Harry. Toto sa už nesmie opakovať! Nemôžeš robiť takéto chyby," pokrútil hlavou a ja som sa musel zasmiať.

"Chyby? Bol som sa iba kúsok zabaviť! Mám na to hádam právo!" ohradil som.

"Trošku uber z tónu, s akým sa so mnou rozprávaš," upozornil ma.

"Čo od nás vlastne chcete?! Robíme všetko, čo nám ty a tvoja spoločnosť prikážete, spravujete naše sociálne siete za nás, máte prístup ku všetkému, nestretávame sa so starými priateľmi... čo ešte?" zúfalo som povzdychol, pretože toho už niekedy bolo naozaj veľa. Tie všetky príkazy a zákazy, to buzerovanie a staranie sa do životov....