Challenge Accepted (Harry Styles ff)

17. kapitola: Ak prekonáš svoj strach, ja prekonám ten môj (Harry)

On ju naučil žiť, ona ho naučila byť tým, kým v skutočnosti je. On ju naučil nebáť sa, ona ho naučila veriť ostatným. Obaja boli stratení... až kým nenašli jeden druhého.

V minulých častiach: Gemma po rozchode s priateľom prišla k Harrymu, kde sa zblížila s Olíviou, s ktorou si porozumeli. S Harrym sa však Gemma trocha pohádala, no Harry to vyriešil po svojom a uzmierili sa. Harry sa postupne zbližuje aj s Olíviou, ktorú zdržal aj na filmový večer, ktorý mali spoločný s chalanmi a Gemmou. Vtedy sa dohodli aj na opekačke, na ktorú však Olívia asi nestihne prísť, keďže sa dohodla so spolužiakmi, čo Harryho trocha zamrzelo, lebo by ju tam rád mal.

Hostia začali prichádzať niečo pred treťou. Grill bol rozložený, mäso stálo v marináde a občerstvenie na stoloch bolo pripravené. Kým Gemma otvárala dvere, ja som s Niallom, ktorý u nás bol už od rána, nosil z pivnice sudy piva.

"Idem sa ešte prezliecť. Vy môžete začať," pozrel som na Gemmu a ona iba prikývla. Vybehol som na poschodie a zamieril som si to rovno do svojej izby. Zo skrine som vytiahol staré tepláky a tričko. Vlasy som si zapol do gumičky a z vrecka od riflí som vytiahol mobil. Prešiel som k posteli, kde som si sadol a otvoril som priečinok s názvom napísať novú správu.

Tak ako si na tom? Stíhaš? Naťukal som rýchlo a zhlboka som sa nadýchol. Palec som držal nad miestom ODOSLAŤ, no zaváhal som. Vôbec som tomu nechápal. Toto sa mi nestávalo. Vždy som konal radikálne a inštinktívne, no teraz? Teraz som nevedel odoslať ani jednu hlúpu správu bez toho, aby som nepociťoval neistotu.

"Do paroma i s tým," zašomral som a nakoniec som správu vymazal, prezliekol som sa a zišiel dolu, pričom som si mobil pre istotu nechal v izbe. Už z kuchyne som počul hlasný smiech. Z chladničky som si ešte vytiahol pivo a došiel som za nimi. Liam s Andym práve ukladali mäso na grill a Lou s Gemmou rozlievali nápoje.

"Hally, Hally!" započul som za sebou malú Lux, ktorá svojimi malými nôžkami cupitala rovno ku mne a ja som si okamžite kľakol a otvoril náruč.

"Kto mi príde dať pusu? Najkrajšie dievčatko na svete," pritúlil som si ju k sebe a zodvihol ju na ruky, kým ona mi venovala bozk na líce. Tú malú som neskutočne zbožňoval už od prvého okamihu, ako som ju prvýkrát uvidel. Presne si pamätám ako nám Tom zavolal, keď Lou rodila. S chalanmi sme boli v štúdiu, no v okamihu ako sme sa dozvedeli, že malá Lux sa pýta na svet, rozutekali sme sa do nemocnice, kde sme ešte strávili pár hodín čakaním. Nikdy nezabudnem na ten okamih, kedy mi ju Lou prvýkrát podala na ruky. Bola taká malinká a krehká, že som ju okamžite vrátil, pretože som sa bál, že jej ublížim.

"Poj sa hjať so mnou," pozrela na mňa so svojím psím pohľadom, ktorému som nikdy nevedel odolať. Iba som sa zasmial, zodvihol som ju nad seba a posadil ju na plecia, pričom som začal behať po záhrade. Lux sa začala nahlas smiať a Lou už iba krútila pobavene hlavou.

"Lux ti práve kvôli tomu nikdy nedá pokoj, vieš o tom?" pozrela sa na mňa, keď som ju položil na zem, aby sa mohla napapať čerstvo ugrilovaného kuraťa.

"Nechcem, aby mi dala pokoj," mykol som ramenami a sadol som si k nej na detskú stoličku, ktorá sa pod mojou váhou zlomila a ja som upadol na zadok.

"Môj brat asi nikdy nepochopí, že už nie je dieťa," smiala sa Gemma nad mojou hlúposťou.

"S tým nič neurobíme. Ani jeden z nich sa nikdy nezmení," mávla rukou El a mierila tým na nás.

"Nás iba musíte milovať, byť na nás dobré, líškať nás..." začal vymenovávať Louis.

"A dať nám najesť," skočil mu do reči Niall.