Slytherin boy||SK

Kapitola 123.

 Júl 1996 – Londýn

Arcturus sa valil do laboratória ako hurikán.

Jeho vnuk Regulus za ním.

„Kde je?" vykríkol na zamestnancov, ako sa objavil vo veľkej hale. „Kde je môj vnuk? Kde je Acrux?"

Vystrašená čarodejnica poukázala na kovový most. Arcturus sa nemal čas hroziť na spúšťou, ktorá bola na vôkol neho - porozbíjané sklo, vyliate elixíry, porozbíjaný inventár a nábytok, zranení ľudia, ktorých dávali ostatní dokopy.

Arcturus vyletel schody k mostu a okamžite zastal v pohybe na zemi ležal Pollux - polluxové svoje mŕtve telo a nad ním bol Acrux. Prekrýval ho celým svojím telom, akoby ho bránil pred celým svetom. Pár metrov od neho bolo ďalšie mŕtve telo - jedného z ich zamestnancov ani nie. Dvadsaťročný chlapec, ktorý k nim nastúpil len pred pár dňami. Arcturus si ho dobre pamätal z pohovoru. Mladá duša plná energie a odhodlania, hrdý bifľomor.

„Pán Black," Pozdravila ho žena, ktorá sa snažila odtiahnuť Acruxa od Polluxovho tela. „ Snažím sa od neho odtiahnuť, ale on sa nedá."

„ Samozrejme, že sa nedá," zafunel a obišiel ju. Kľakol si k Acruxovi a položil mu ruku na chrbát. „Acrux."

„ No tak Acrux," oslovil ho ešte raz, keď nereagoval. „ Acrux," trhol s ním a on naňho konečne zdvihol červené uplakané oči. Ako Acrux zdvihol svoju hlavu, tak tým odhalil hlbokú čiernu dieru v Polluxovej hrudi.

Arcturus zlapal po dychu.

Ako mu pred pár minútami zahlásil jeden zo škriatkov, že v ich laboratóriu bol smrťožrútsky útok a sú dvaja mŕtvi, z toho jeden bol jeho bratranec Pollux, tak musel vyzvať škriatka nech mu to zopakuje ešte raz, lebo sa mu zdalo, že ho vlastné zmysly šalia. Teraz ako hľadel na Polluxovú bledú tvár na ktorej boli stále známky úsmevu, a na diere v hrudi, ktorú mu vyžrala nejaká kliatba, tak až vtedy si uvedomil čo vlastne škriatok povedal.

„Och Merlin," ozval sa za ním Regulus a hneď sa otočil nabok, aby sa nepovracal. Mohol totiž vidieť Polluxové pľúca, srdce, rebrá za nimi a aj chrbticu. Rovnako aj na chlapcovi, ktorý ležal neďaleko od neho.

„Acrux," vydýchol Arcturus a kontroloval či nejaká kliatba nezasiahla aj jeho. „Si v poriadku?"

Jeho vnuk iba prikývol a stočil svoj pohľad naspäť na Polluxa.

„Je to moja vina."

„Nie," zastavil ho Arcturus. „Vôbec to nie je tvoja vina."

„Ak by som vedel ako to zastaviť, tak by ešte žil."

„Acrux," zobral ho za ramená a privinul k sebe. „Som si istý, že nič čo by si mohol urobiť by toto," poukázal na kus čiernej mágie pred nimi. „Nemohlo zastaviť."

„Je to moja vina," opakoval zas. „Je to moja vina. Moja vina."

Arcturus si ho len tesnejšie privinul k hrudi a vedel, že presvedčiť Acruxa k niečomu inému bude ťažké.

Ako sa vrátili na Black manor v Hastings, tak tam už bola skoro celá rodina. Jeho syn spoločne s manželkou a Siriom, ktorý si doviedol aj svoju priateľku Alizah. Na Regula čakala Karalea s Asterope, ktorá nebublala šťastím ako obvykle. Alphard spolu s celou rodinou sedeli na jednom gauči a hľadeli na Arctura s otázkami v očiach. Bol tam dokonca aj Cygnus s manželkou a dotiahol aj Cassiopeiu.

Všetci tam sedeli a v tichu čakali kým sa Arcturus spoločne s Acruxom a Regulom ukážu.

Ako prekročili prah pozemku a kráčali k dverám, tak na schodoch sedela Sky a dívala sa do prázdna s červenými očami. Ako ich zaregistrovala, tak vyskočila na nohy a bežala k nim.