Slytherin boy||SK

Voľno.

31. júl 1991 – Londýn

Kopy papierov sem a tam, krabice s papiermi taktiež rozhádzané kade tade a všade chaos. Orion Black od skorého rána lietal po svojej kancelári na ministerstve a snažil sa upokojiť dianie. Na ministerstvo prišli deň predtým zahraničné sovy s kopou listov od zahraničných ministerstiev s dlhými zoznamami problémov, ktoré sa vyskytli a práve francúzske ministerstvo padlo naňho.

Frustrované zastal medzi veľkou kopou červených hárkov a troma veľkými krabicami plných zelenými hárkami, ktoré obsahovali minimálne sto listov každý. Zašiel si pravou rukou do dokonale upravených vlasov a silno za nich zatiahol. Od stresu mu šla puknúť hlava.

Jeho pravým opakom bol Acrux, ktorý si spokojne sedel na hnedej sedačke v rohu miestnosti a popíjal ľadový čaj z kelímka so slamkou. Pred nim však bola položena len jedná zložka, ktorou pokojne listoval.

„Nie je to náhodou toto?"Opýtal sa a strhol na seba Orionovu pozornosť. Podal mu jeden z papierov a on ho preletel pohľadom.

„Nie,"doslova zavrčal a vrazil mu papier znova do ruky. Acrux len mykol ramenom a vložil ho naspäť medzi ostatné.

„Prečo si to vlastne neprivoláš?" Nadhodil a doprial si ďalší dúšok čaju. Orion len spojil zamračene obočie a zložil ruku v bok. Následne vytiahol prútik a neverbálne si privolal zložku. Hneď na to sa jedna z krabíc prevrátila a Blackovi okamžite v rukách pristal zväzok papierov, ktoré hľadal. Nechápavo mľaskol jazykom a so zúženými očami sa otočil na Acruxa, ktorý len perami chytil plastovú slamku a nasal do seba čaj.

„Ja ťa tu snáď zamestnám," zamumlal Orion a Acrux sa len škodoradostne usmial. „Prečo ma to nenapadlo skôr?"Pýtal sa skôr sám seba a odložil zložku na bok. Nasledujúcu minútu kanceláriou zložky len lietali hore dole a Acrux to len spokojne pozoroval so slamkou v ústach.

„Zvládneš to tu bez mňa?"Opýtal sa pobavene a odložil zložku ku ostatným tej istej farby. Orion len mávol rukou a ďalej študoval text papiera. Acrux len zakrútil hlavou a prázdny papierový kelimok hodil do koša v rohu miestnosti.

„Dáš mi nejaké peniaze?"

„Choď do baky a vyber si nejaké zlato z trezoru tisíc dvanásť. Teraz so sebou nič nemám," zamumlal a Acrux mu skoro nerozumel. Tak pretočil oči a upravil si čierne ľahké letné sako.

„Tak ja teda idem," povedal a vydal sa k dverám.

„Do večere nech si doma!"Nakázal mu ešte Orion a Acrux sa usmial.

„Samozrejme."

Na prízemí ministerstva sa Acrux rovno vydal k miestam, ktoré slúžili na letaxovanie namiesto krbu. Nabral poriadnu hrsť prášku a postavil sa nad plameň.

„Šikmá ulička, Deravý kotlík," povedal zrozumiteľne a dosť nahlas aby sa nedostal nikde inde len tam, kde mal. Ani nie sekundu na to ho pohltili plamene a on krútením v kope zelene zmizol z pôdy ministerstva. O pár sekúnd sa objavil v kozube, kde chcel. Vykročil von a začal sa automaticky oprašovať od prachu a sadzí. To mu na letaxovaní vadilo najviac.

Keď bol ako tak čistý tak sa začal obzerať po svojich spolužiakoch s ktorými sa tu mal dnes stretnúť. Odstúpil pár krokov od kozubu aby nebránil premávke a hľadal aspoň jeden znak po svojich priateľoch.

Prvého koho zbadal bol Payton, ktorý sedel celkom v rohu miestnosti a neisto sa obzeral naokolo. Bol oblečený v muklovskom typickom oblečení a ruky mal zvesené do lona ako by mu bolo v snáď najznámejšom podniku v kúzelníckom svete neprijemne.