Slytherin boy||SK

Kapitola 124

Júl 1996 – Hastings

Jeho obedňajší chaos začal ako sa začali postupne objavovať jeho spolužiaci. Ako prvý na manore pristál Daemon. Daemon mal svoje hnedé vlasy rozstrapatené do všetkých svetových strán, oblečený bol v čiernych nohaviciach a košeli, ktorú však nemal celkom zapnutú a na nohách mal obuté čierne tenisky. Acrux ocenil to, že si dal tú námahu obliecť sa do niečoho čo by prešlo ich rodinným kódexom, i keď si nebol istý, či by ho radšej nevidel vo džínsoch a vyťahanom tričku ako zvykol vždy chodiť.

„Vieš ako som sa ponáhľal?" Povedal mu namiesto pozdravu a zhodil svoju tašku dole. „Dúfam, že nemeškám."

„Si tu prvý," povytiahol kútik úst hore.

Daemon sa víťazne usmial a bral ho do naručia. Obmotal mu ruky okolo pásu a nechal nech ho spolužiak svojim medvedím zovretím aj zadusí. Ako dýchal Daemonovú kolínsku, tak mal pocit, že je naspäť v ich slizolinskej internátnej izbe a nad hlavou mu nevisí kopa povinností. Opäť bol iba dvanásť ročný chlapec, ktorého najlepší priateľ utišoval potom ako partia chrabromilských študentov naňho vyvalila kopu poznámok ohľadom jeho pôvodu a ohľadom jeho otca.

Spolužiak ho len pevnejšie stisol, ako potiahol nosom v procese toho, aby sa nerozplakal.

„Je mi to tak ľúto, Ax,"zašepkal a zovrel ho ešte viac.

„Šli po mne," hovoril po tichu. „Zabil ho Erick Woodfield, brat muža, ktorý zabil moju mamu. Predpokladám, že to bola pomsta za to, že som ho poslal na doživotie do Azkabanu."

„Bastard,"zasyčal Daemon a pustil ho ako cítil, že sa odťahuje.

„Je tu aj Sky," začal čím svojho priateľa prekvapil. Daemon vedel len to, že Sky držia jej rodičia nôž pri krku ohľadom stretávania s ním a preto sa stretávali len minimálne, aj to potajomky. „Veci sa u nich doma dosť skomplikovali a ona skončila u nás. Ocenil by som, ak by si to na ňu nevyťahoval."

Daemon prikývol. „Samozrejme."

Ako Daemon dopovedal, tak sa v kozube ozvalo ďalšie prasknutie a v salóniku sa objavil aj Raymond. Ten narozdiel od Daemona vyzeral, že má život pokope, aspoň čo sa vzhľadu týkalo, no ako sa Acrux zadíval na jeho bledú a prepadnutú tvár, tak mu došlo, že niečo je zle.

Lastrange zastal pohľadom na nich dvoch a podobne ako Chadwick, tak aj on odhodil svoju cestovnú tašku na bok a náhlil sa k nemu. Než sa nazdal, tak už bol Acrux v jeho náruči a zvieral ho akoby sa minútu na to mal rozplynúť.

„Acrux,"odtiahol sa od neho a chytil mu tvár do rúk. Raymond vyzeral zhrozene ako pohľadom hľadal niečo v jeho tvári.

Na hlavou mu prebehla spomienka na minulý február, kedy mu Raymond zatajil čo videl vo svojich víziách, vo víziách kde sa niečo stalo Sky, alebo pri najhoršom kde by zomrela, ak by s nimi v ten deň nešiel do Rokville. Doteraz nevedel čo presne jeho spolužiak videl, a ani nechcel, keďže pri spomienke na daný deň sa v ňom prebúdzal neskutočný hnev. Hnev, ktorý sa v ňom prebúdzal aj teraz.

Videl Raymond aj to, že Pollux zomrie?

A ak by aj videl, dal by mu o tom vedieť?

Alebo by bol len ďalšou obeťou pre vyššie dobro?

Acrux zaškrípal zubami a zaťal päste nad myšlienkami, ktoré sa mu hnali hlavou. Hľadel na čistú paniku a zmätok v Raymondových očiach, a nebol si istý, či sa s ním niečo deje, alebo je to tým, ako každou sekundou bol on viac a viac nazúrený. Periférne videl, ako Daemonovi spadol jemný úsmev z pier a začal tykať pohľadom medzi nimi dvoma, zrejme mu došlo to isté čo aj jemu.