Slytherin boy||SK

Partia agresívnych talianov.

August 1993 - Portoscuso,Taliansko

Castrovci mali svoje sídlo postavené neďaleko malého mestečka Protoscuso na juhu ostrova. Isabelle mu vysvetlila, že mesto nemá príliš historický význam pre muklov, ale pre talianských čarodejníkov žijúcich práve na tomto ostrove má naopak až príliš veľký význam. Bolo to totiž mesto, kde sídlila jedna z najväčších čarodejníckych škôl svojho času, no po napadnutí muklami v roku osemstosedem škola zanikla a všetci študenti z ostrova sa museli pridať k ostatným študentom Talianska a začať navštevovať Beauxbatons alebo Drumstrang.

Po dlhom vysvetľovaní histórie mesta, Isabelle Acruxa zaviedla do čarodejníckej štvrte, kde to okamžite ožilo. Pripomenulo mu to niečo na štýl Šikmej uličky. Ľudia stáli opretí pri vysokých stoloch pre dvoch skoro pri každom obchode a popíjali, rozprávali sa, smiali sa a neriešili čo sa navôkol nich deje. Keby takto teraz vošiel do Šikmej uličky každý pri pohľade naňho stíchol a spojili by si ho s masovým vrahom, ktorého tvár bola teraz vylepená na každom rohu kde sa pozrel.

Fascinovane sa usmial, keď sa pretláčal pomedzi dav ľudí držiac Isabelle za ruku aby sa nestratil. Ponad hlavu mu preletel široký tanier z ktorého sa niesla lákavá vôňa roztaveného syra a vôňa byliniek.

„To bola pizza,"zasmiala sa Bella, keď uvidela ako Acrux prekvapene pozoruje lietajúci tanier, ktorý letel za svojim pánom. „Enzo ich pripravuje vo svojej pizzerií a potom ich posiela po celej štvrti."

„Fantastické," vydýchol fascinovane a naďalej obdivoval farebnosť fasád budov. Každý jeden obchod bol nafarbený inou farbou a ozdobený inými kvetmi akoby sa taliani snažili napodobniť záhradu uprostred leta.

„Taliani majú radi farby,čo?"Opýtal sa Belle a upevnil svoj pohľad na ňu.

„Niektorý," zasmiala sa. „Nájdeš dedinky a mestá, kde každá budova je natretá inak ale nájdeš aj také miesta, kde je všetko jednoliate."

„Tak isto ako tu, však?"Vytiahol jeden kútik úst hore. „Pred tým než sme vošli do tejto štvrte, tak všetko bolo buď sivé alebo biele."

„Všímavý,"pochválila ho Bella a pustila jeho ruku. „Poď, predstavím ťa priateľom."

„Che cazzo vuoi?"

„Voglio che esca di qui!"

„Oh Merlin,"povzdychla si Bella, keď kráčali po úzkych schodoch. Hneď ako otvorila dvere jedného z malých domčekov na kraji štvrte, tak Acrux započul hádku dvoch talianov. Bol si istý, že to bol chalan a baba ale to o čom sa hádali nemal ani poňatia.

„To budú moji priatelia,"povedala Bella a kráčala teraz po úzkej chodbe.

„Prečo mám pocit, že vy taliani sa neskutočne radi medzi sebou hádate?"Zasmial sa.

„E se voi due state zitti?!"

„Lebo je to pravda," hodila po ňom pobavený úsmev. Zabočila k jediným otvoreným dverám na chodbe a tým vstúpili do obývačky domu. V miestnosti bol gauč, niekoľko kresiel, malý stolík s nie príliš lichotivým sortimentom a oknom s výhľadom na štvrť.

„Ogni volta che vedo la tua faccia, voglio pugnalarti. Molte volte,"povedalo dievča, ktoré bolo najbližšie k oknu a chalan, ktorý si práve šiel zapáliť cigaretu a pobavene uškrnul. Chcel aj niečo odpovedať, no do toho zakročila Isabelle.

„Basta," zvolala do izby a všetka pozornosť sa otočil na ňu. „ Ho qualcuno da presentarti."

Acrux nemal absolútne tušenia o čom hovorí ale snažil sa usmiať keď sa šesť pohľadov uprelo naňho.