Slytherin boy||SK

Stres.

Január 1990 – Rokfort

Acrux strávil následných niekoľko večerov zavretý v knižnici a to  viac než zvyčajne. Prečítal snáď polovičku kníh o rokfortskej histórií či aj o známych slizolinčanoch, no o jeho predkovi tam nebola ani jediná zmienka. Neostávalo mu nič iné, než hľadať , kde ich to obidvoch spojuje- na Black manore.

Nervózne ťukal prstami pravej ruky po stole v knižnici a druhou rukou bol prstami vo svojich vlasoch a nervózne si s nimi ťahal. Nemohol o Maurelliovi nájsť ani zmienku a to ho frustrovalo. Nakoniec to vzdal s tým, že zrejme viac informácií nájde v lete doma.

Zbalil svoje učebnice do tašky a vyšiel von. So sklonenou hlavou a mysľou v oblakoch, kráčal rýchlim krokom naspäť chodbou do podzemia hradu. Bolo niečo málo pred večierkou a on mal byť už dávno v posteli.

Do kroku pridal ešte rýchlejšie, keď počul hlasitý smiech partie chalanov. Vedel, že preňho ako prváka zo slizolinu je veľmi nebezpečné, ako to nazvali starší žiaci z jeho fakulty, a nechcel sa dozvedieť prečo tomu tak bolo. Poopravil si popruh tašky a zabočil do chodby, s prosbou aby nenatrafil na partiu.

Šťastie mu samozrejme neprialo, ako od začiatku roka, a on natrafil rovno na troch chalanov z chrabromilu, odvekým súperom slizolinu. Acrux sa zhlboka nadýchol, zobral v sebe všetku odvahu čo mal a vydal sa cez chodbu k Veľkej sieni.

„Pozrime sa,"ozvalo sa a Acrux zaklal v duchu. „Mladý slizolinčan a ani sa nepozdraví," ozval sa znovu najvyšší z partie a založil si ruky na hrudi. Postavil sa do stredu chodby a tým zabránil Acruxovi v prechode. Black si len povzdychol a zdvihol pohľad na študenta chrabromilu.

„Nemal by si byť už dávno v posteli?"Opýtal sa ho.

„Zdržal som sa v knižnici,"vysvetľoval Acrux a pokynul rukou smerom, kde bola knižnica.

„Tak v knižnici?"Nadvihol obočie chrabromilčan a pristúpil o krok bližšie k Acruxovi čím ho dostal do kúta. „Čo ak by som ťa teraz odviedol k McGonagallovej?"

Acrux na spolužiaka z druhej fakulty zúžil oči a študoval jeho rysy. Črty tváre rázne značili, že pôvodom určite nebude z Európy ale budiž z východnej časti Ázie. Jemne zašimkene oči s úzkymi perami skrútene no zlomyseľného úškrnu.

„Ako sa voláš mladý?"Opýtal sa ho a pristúpil ešte o krok bližšie. Acrux znova ustúpil aby udržal vzdialenosť medzi nimi no Black narazil chrbtom do steny.

„Black,"odpovedal a prehltol, keďže chrabromilčan sa dostal až príšli blízko do jeho osobného priestoru. Len čo dopovedal jeho meno okamžite mu pristal pri krku prútik chrabromilčana.

„Jeden z Blackov zabil moju matku,"zasyčal študent chrabromilu a pritlačil prútik Acruxovi silnejšie na krk. Acrux znova prehltol a okamžite mu došlo, že naráža na jeho otca.

„Čo máš spoločne so Siriom Blackom?" Acruxovi sa zrýchlil dych a v hlave mu začalo šrotovať. Nebol samozrejme hlúpy aby sa priznal k tom, že je synom muža, ktorý mu vraj zabil matku.

„Nič,"povedal úplný nezmysel a snažil sa zakryť to, že klame.

„Neklam mi," odhalil jeho lož automaticky starší z dvojice. Acrux znova prehltol a snažil sa nahmatať jeho prútik v rukáve habitu. Vedel, že z tohto sa len tak nedostane a bude sa musieť zrejme aj brániť hoci jeho šanca proti staršiemu študentovi bola mizerná a zvlášť, keď mal so sebou svojich spolužiakov.

„Josh," zasiahol do toho jeden z dvojice ďalších chrabromilčanov a chytil Josha za rameno. Ten ho však len striasol a naďalej držal Acruxa v šachu. „Vidíš, že je to len prvák a je úplne hotový," snažil sa ho zachrániť.