Slytherin boy||SK

Sirius Orion Black.

Júl 1993 – Edinburgh

Raymond sa zobudil celý mokrý.

Okamžite ako otvoril sa rýchlo posadil a začal lapať po dychu. Jeho ruka automaticky vystrelila k jeho krku a kontrolovala či je všetko tak ako má byť, či vzduch cez neho prúdi tak ako má a on sa netopí chladnou slanou vodou.

Rozhliadol sa okolo seba a spoznával svoju izbu, ktorá bola plná teplého denného svetla. Zhlboka sa nadýchol a bol by prisahal, že ešte pred chvíľou bol niekde úplne inde, na chladnej zemi trasúci sa pod chladom ľadovej vody mora z ktorého sa práve vyškriabal na povrch.

Vyplašene si prezrel svoje vlastné ruky, ktoré by mali mať na sebe kopú tetovaní, no stretol sa len s dlaňami plnými mozoľov od držania metly a vankúšikmi prstov, ktoré boli zvlnené akoby strávil hodiny vo vode.

Bol by prisahal, že bol niekým iným a jeho to už neprekvapovalo ako pred mesiacmi.

25.júl.1993 – Londýn

„Azkabanský strážca vravíte?"Nadvihol Acrux obočie a sledoval ako Hamel pred ním zovrel pery do jednej linky.

„Áno,"prikývol.

„A čo by tu tak večer taký azkabanský strážca mohol chcieť?"Pýtal sa ďalej Acrux a odmietal pustiť muža do vnútra. Hamel zasyčal cez zuby, jeho trpezlivosť nebola zrejme veľká.

„Pán Black," odmlčal sa. „Toto nebude rozhovor len na pár sekúnd."

Acrux si odfrkol. Jedným rýchlym pohybom si zasunul prútik do rukávu a otvoril dvere lepšie aby Hamel mohol vôjsť dnu. Akonáhle bol strážca vo vnútri chodby, tak pohybom prstu nechal dvere zavrieť a zamknúť.

„Nasledujte ma," povedal ako si všimol, že Hamel si obzerá portréty jeho predkov a oni jeho. Acruxovi sa to možno len zdalo, ale ich chodba zrazu pôsobila temnejšie a aj jeho striaslo od chladu.

„Dáte si čaj alebo kávu?"Opýtal sa ako vošiel do obývačky.

„Nie, ďakujem. Prišiel som prediskutovať..."nestihol dokončiť, keďže sa Acrux rozišiel smerom do kuchyne, ktorá bola prepojená s obývačkou.

„Tak teda, donesiem vám čaj," povedal a nenechal mu žiadny priestor na námietky.

V kuchyni sa postavil tak, aby nemal výhľad na Kreatúru ale dostatočne tak aby videl čo robí. Natiahol sa po čajník, ktorý naplnil vodou a tá sa okamžite sama začala zohrievať.

„Kreatúra," zašepkal potichu ale dostatočne nahlas aby ho škriatok počul. „Okamžite choď po môjho starého otca a povedz mu, že mám návštevu z Azkabanu."

Škriatok mal našťastie toľko rozumu aby len prikývol a neodpovedal jeho piskľavým hlasom, ktorý by počuli snáď aj ich susedia. Acrux zobral do rúk vecko so sušeným jazmínom a trochu z neho nasypal do čajníka. Vrecko vrátil naspäť, preložil čajník na striebornú tácku a pridal dve šálky spoločne s cukorničkou a medom.

Spoločne aj s pripraveným servisom čaju sa vrátil do obývačky a položil ho na malý stolík pred Hamelom. Bez slova nalial čaj do šálky preňho aj pre seba. Opatrne zobral porcelánovú šálku do rúk a pohodlne sa usadil do kresla. Ponoril sa do mäkkého materiálu kresla a uškrnul sa nad tým ako Hamel sleduje každý jeden pohyb.

„Takže," začal a fúkol do šálky. „Čo sa závažne stalo, že ste sa rozhodli navštíviť nás v takúto hodinu?"

Hamel už chcel otvoriť ústa, no v tom z kozuba vystúpil Acruxov starý otec a taký naštvaný ako ho ešte Acrux v živote nevidel.