Slytherin boy||SK

Tajomstvá Paríža.

24.december 1991- Paríž

„To čo má znamenať toto?"

Acrux stál pred svojou posteľou zoblečený len do spodného prádla a úžil oči na svojho kocúra, ktorý sa cez noc dostal do jeho otvoreného kufru a spokojne sa tam ubytoval.

„Tak ja ťa skoro pól roka nevidím a ty si to tu nakračaš ako by sa nič nestalo?" Založil ruky v bok a prepaľoval Kyrella pohľadom. Mačka mu venovala len nespokojné zamraučanie.

„Nediskutuj so mnou!"Vykríkol naňho a vystavil ukazovák. Ak by to bolo možné tak by prisahal, že Kyrell nad nim pretočil očami a začal si olizovať prednú labku.

„Acrux?"Ozvalo sa od dverí a on sa otočil na Paytona, ktorý stál opretý o rám dverí stále ešte len v nohaviciach od pyžamy a pobavene sa prizeral na spolužiaka, ktorý vyzeral, že trpí samomulovou.

„V pohode?" Nadvihol obočie a na tvár mu vyšiel úsmev.

„Samozrejme, len tuna,"pokynul rukou ku kufru. „Sa znova objavil pán Pól-Roka-Si-Ma-Nevidel-A-Maznaj-Sa-So-Mnou."

Payton sa zasmial a prišiel ku Acruxovi. Narozdiel od neho sa Payton celý rozžiaril a čupol si ku kufru, kde teraz Kyrell začal krútiť chvostom.

„Ahoj Kyrell,"pozdravil ho a zobral si kocúra, ktorý nabral na veľkosti snáď o polovicu ako ho naposledy videli. Privinul si ho do naručia a poškriabal medzi ušami. Kocúr len spokojne zamňaučal a olízol Paytona na tvári.

„A ešte je to aj zradca," nakrčil nos a krútil hlavou. Payton sa úprimne zasmial.

„Obleč sa,"povedal mu a vychádzal z izby. „Ostatný sú už na raňajkách."

Acrux pretočil očami a zdvihol svoj kufor na posteľ. Všade teraz po jeho knihách a školskom plášti, ktorý mu aj tak začínal byť malý, mal čierne chlpy a on len veci vyberal so znechuteným pohľadom v tvári.

Vybral si svoj klasický úbor v podobe čiernych nohavíc a zeleného svetra, ktorý tak obľuboval. Zasunul si prútik do rukáva a v zrkadle si upravil vlasy tak aby mu ani jeden vlas netrčal. Vyšiel z izby a počkal kým sa k nemu Payton pripojil aby mohli ísť na raňajky.

„Raynnox bola včera celá nervózna počas večere,"povedal Payton ako kráčali do jedálne. Acrux pretočil očami.

„Ona je v poslednej dobe nervózna vždy," povzdychol si a zabočil do chodby, kde mala byť na konci jedálne.

„Možno chytá ženské hormóny,"povedal Payton. Acrux sa naňho v okamžiku otočil s nechápavym no zároveň pobaveným pohľadom.

„Čo?"opýtal sa nakrčil obočie. Teraz to bol Wolfang, kto pretočil očami.

„Otec vždy na mamu hovorí, keď je nervózna, že chytá tie jej ženské hormóny,"zastavil sa uprostred cesty. Založil ruky v bok a nakrčil pery do divného utvaru.

„Zase chytá tie jej ženské hormóny," skúsil napodobniť hlas svojho otca. Acrux spustil smiech na celé okolie.

„Svätý Merlin," chytil sa za brucho. Zhlboka dýchal a Payton ho len s úsmevom na perách sledoval. Acrux začal krútiť hlavou a znova sa rozišiel ku jedálny.

„Kam ty na to chodíš?"Pýtal sa skôr sám seba a pritom si stále držal ruku na brchu, ktoré ho bolelo od smiechu.

„Čo máme dnes na pláne?"Opýtal sa teraz Payton a zladil chôdzu s Acruxom. Ten mykol ramenom.