Slytherin boy||SK

Hastings.

September 1990 – Rokfort

Mladému slizolinčanovi sa nedarilo zaspať. Prevaľoval sa zo strany na stranu a rozmýšľal nad tým čo mohlo jeho spolužiakovi sadnúť na nos. Pretočil sa na ľavý bok a sledoval Paytona ako spí.

Prezeral si ho a úžil naňho oči až sa tie Paytonove rýchlo otvorili, až tak, že s Acruxom z poľaku hodilo dozadu.

„Je neslušné pozorovať ľudí, keď spia,"poznamenal Wolfang a našpúlil pery.

„Je neslušné vybehnúť na ľudí so zlosťou, keď nič neurobili,"odsekol okamžite bez premyslenia Acrux a posadil sa.

„Môžeš mi vysvetliť, čo to do teba vošlo?"Dožadoval sa pošepky odpovede a popritom a hodil pohľad na Daemona či ho svojou vravou nezobudil.

„Zmizol si bez slova,"posadil sa už aj Payton. „Bol som strachom bez seba,"vysvetľoval tichším hlasom. Acrux len rozhodil rukami a pozrel sa na svojho kamaráta s naddvihnutým obočím a otázkou v očiach. Jeho spolužiak na druhej posteli len nakrčil nos a zovrel obidve päste.

„Mal som sen,"povedal a celý sčervenel.

„A?"dožadoval sa vysvetlenia Black.

„Uniesli ťa ľudia v čiernych plášťoch,"zašepkal Payton tak potichu a zklonil hlavu. Acrux si len povzdychol. Zišiel z postele a sadol si pod prikrývku ku jeho spolužiakovi.

„Sľubujem ti, že žiadny ľudia v blízkej budúcnosti ma nemajú na ume uniesť,"vysvetľoval Acrux a pritom gestikuloval aby zdôraznil svoje presvedčene.

„Ale,"rozhodil rukami Wolfang a otočil sa k Acruxovi celým telom. „Ono to bolo tak reálne a zobudil som sa a teba nikde! Musíš ma chápať," dožadoval sa Payton. Black s povzdychol.

„Nabudúce,"začal Acrux a pozrel sa kamarátovi do očí, ,,keď sa niekde z ničoho nič len tak vyberiem tak necháp aspoň Daemonovi odkaz, dobre?"Nadvihol obočie a uprene sledoval svojho spolužiaka ako pomaly prikyvuje.

„Už ste v pohode?"ozvalo sa z postele oproti nim a Acrux si len kútikom oka všimol ako sa Daemon rýchlo posadil. Dvaja slizolinčania na tej istej posteli si vymenili pohľad a začali sa smiať.

„Dáme párty?"Opýtal sa skôr rečnícku otázku Daemon a už vychadzal z jeho postele spoločne s balíčkom cukríkov.

Trojica mladých študentov slizolinu strávila zvyšok večera hraním kariet, prejedaním sa cukríkmi alebo i len ohováraním starších študentov Rokfortu. Chalani taktiež strávili dlhý čas presviedčaním Blacka, aby sa s nimi šiel na druhý deň pozrieť na nábory do slizolinskeho metlobalového družstva a Acruxovi, ktorému nič iné neostávalo, sa podarilo, že s nimi ostane maximálne hodinu, keďže príliš veľký fanúšik tohto športu nie je.

Ako sa september prehupol do októbra, tak aj november do decembra a Acrux si ball veci na prázdniny domov. Hodnú chvíľu rozmýšľal či neostane na Rokforte ako niekoľko jeho starších spolužiakov, no potom, čo sa dozvedel, že z jeho ročníka by ostal jediný sa rozhodol definitívne pre Vianoce v Londýne.

„Chalani?"Ozval sa Payton a vrátil sa späť z kúpelne do izby s rukou v jeho vlasoch. „Neviete, kde som dal moje tričko s logom harpyí?"

Acrux, ktorý sa snažil zapnúť svoj naprataný kufor vecami, len pretočil očami a poukázal rukou na jeho komodu, kde sa váľalo tričko jeho spolužiaka.

„Človek by ni neveril, že sa mu toho do kufru zmestí,"poznamenal hneď potom čo vybral z úst prútik, ktorý doposiaľ držal medzi zubami. Povzdychol si a utrel pomyslený pot z čela. „Veď som si toho nabalil len toľko, s koľkým som prišiel,"sťažoval si a krútil hlavou nad kufrom na postli.