Slytherin boy||SK

Acrux Canopus Arcturus Black prvý.

 

December 1994 – Hastings

„Ste si tým istý?"opýtal sa Acrux a založil si ruky na bokoch. Bolo oblečený len do svojho pyžama cez ktoré mal prehodený tmavozelený saténový župan a stál nad otcovou posteľou. Podarilo sa mu schádzať na raňajky práve vtedy, kedy ich rodinný liečiteľ kráčal spolu s jeho starým otcom k izbe jeho otca.

„Mladý pán,"zasmial sa liečiteľ. „Priviedol som na svet vášho otca, dedka,strýka i tety, takže si myslím, že obyčajnú chrípku tiež spoznám."

„Je nespochybňujem váš úsudok pán Redwood, ale ste si stopercentne istý, že to je iba chrípka?"

„Stopercentne,"opäť sa usmial a zavrel svoj kufrík, ktorý so sebou vždy nosil. „Hneď vám pošlem dávku elixírov. Budete ich brať dvakrát denne, ráno a večer, áno?"

Sirius iba prikyvoval a ledva udržal oči otvorené.

„Tak dobre,"prikývol Redwood. „Čoskoro by ste mali opäť zaspať, keďže som vám dal elixír na zníženie horúčky ale aj na bezsenný spánok, keďže vaše telo potrebuje oddych, pán Black."

Sirius opäť prikývol, tentokrát so zavretými očami a Acrux už len sledoval ako mu hlava padá nabok. Iba si dlho povzdychol a založil ruky na hrudi. Jeho otec vyzeral naozaj veľmi choro. Jeho pokožka bola bledá, pery popraskané a masívne kruhy pod očami.

„Rád som vás opäť videl mladý pán,"usmial sa naňho liečiteľ na čo Acrux iba prikývol. Sadol si k otcovi a vzal ho za ruku, ktorá bola taktiež až na nad mieru teplá. Po tichu si prezeral otcovu tvár, kým si jeho starý otec ešte lúčil s Redwoodom.

„Poď na raňajky," položil mu Orion ruku na rameno. „Tvoj otec bude podľa mňa ešte dlho spať."

Acrux s povzdychom prikývol a postavil sa. Jeho dedko mal pravdu. Sedením pri ňom nič dobrého neurobí.

V tichosti došiel dole do jedálne, kde za dlhým stolom sedela Kara s malou Aster na rukách a kŕmila ju toastom.

„Dobré ráno,"pozdravil sa ako si sadol oproti Kare.

„Dobré ráno,"usmiala sa naňho a hneď vrátila pohľad naspäť k Aster, ktorá zrejme nebola v najlepšej nálade. Namosúrene krčila nos a odmietala jesť praženicu, ktorú sa ju snažila jej mama nakrmiť.

Acrux sa natiahol po kanvicu s kávou a doprial si riadnu dávku do jeho šálky. S povzdychom zodvihol šálku a napil sa. Kara sa naňho pozrela s pozdvihnutým obočím.

„Ťažká noc?"opýtala sa ho a tiež sa napila svojho čaju.

„Nie, spal som celú noc," vydýchol a položil šálku naspäť na jej miesto. „Len mám plnú hlavu vecí."

Karalea nad nim iba zakrútila hlavou.

„Máte už so Sky plány na dnes?"

„Nie..."nakrčil obočie.

„Super, takže si zaberám Sky na celý deň,"široko sa naňho usmiala. Tentokrát on nadvihol obočie. „Čo?"mykla ramenom. „Už dlho som nemala len tak babskú jazdu a tvoja stará mama nie je práve ten typ."

„A čo presne by malo zahrňovať tú tvoju babskú jazdu,hm?"

„Za prvé, takéto veci sa nehovoria a za druhé, nebuď kontrolór. Sky je tvoja priateľka, nie pes ,že by si ju musel kontrolovať dvadsaťštyri hodín denne,"našpúlila pery.