Slytherin boy||SK

Nečakaný zvrat udalostí, ktoré Acrux neplánoval.

Február 1996 - Rokfort

Večera v ten deň bola divná.

Vo Veľkej sieny panovalo napätie a každý očakával nejaké slová od riaditeľa či jeho zástupkyne, no dostalo sa im niečoho úplne iného ako očakávali. Za rečnícky pultík sa postavila profesorka Umbridgeová a sladko sa na nich usmiala.

Ako Acrux videl ten jej úsmev, tak sa v ňom opäť začal prebúdzať hnev a mal chuť jej zabodnúť vidličku, ktorú držal v ruke, do oka alebo ešte lepšie do krku. Raynnox po jeho boku zrejme vycítila jeho myšlienky a položila mu ruku na päsť v ktorej zvieral príbor. Pomaly uvoľnil zovretie a pustil vidličku na stôl, aby si hneď na to s ním Noxie preplietla prsty a snažila sa mu pomôcť udržať emócie pod kontrolou. Videl, ako Daemon prešiel očami z neho na Noxie a následne na Raya, ktorý iba zakrútil hlavou. Daemon sa zrejme chcel ubezpečiť, že Acrux nevyvolá ďalší masaker a to hneď vo Veľkej sieni.

Profesorka Umbridgeová viedla svoj prejav a Acruxovi vrela krv v žilách pri jej slovách: „Dnešok bol úplná náhoda. Partička bláznov, ktorá stále dúfa v návrat Vy-Viete-Koho, sa snažila nahnať ľudom strach dúfajúc, že svojimi činmi podrazia nohy ministerstvu. Môžem vás všetkých ubezpečiť, že nikomu nehrozí žiadne nebezpečenstvo v podobe útoku Vy-Viete-Koho a že tých bláznov, ktorý sa snažia zasiať takéto nechutné myšlienky do vašich hlav, ministerstvo dolapí a budú čeliť primeranému trestu. Zajtra pri obede vám podám bližšie informácie ohľadom toho čo sa stalo, zatiaľ vám prajem dobrú noc."

V sieni sa spustil chaos. Mnohí protestovali a snažili sa dostať z profesorky viac. Acrux zdrapil do ruky priborový nožík a už sa šiel postaviť, no Menkar ho stiahol opäť na svoje miesto.

„Nemôžeš ju zabiť priamo tu pred všetkými,"povedal mu a vytiahol mu nôž z ruky. „Príliš veľa svedkov."

„Musíme ju odtiaľ dostať," syčal. „Prípadne aj odpratať zo sveta živých."

Menkar pretočil očami: „Úplne s tebou súhlasím, ale tým, že by si ju napadol tu pred všetkými by si nič nevyhral. Maximálne tak pobyt v Azkabane."

Acrux zafunel a postavil sa. „Idem na izbu, lebo ju vážne zabijem a nezastaví ma už nič,"povedal Noxiním smerom a vybral sa do klubovne. Počul, ako sa Noxie tiež postavila a rýchlo ho nasledovala, akoby sa chcela ubezpečiť, že nikoho po ceste nezabije.

Ako kráčali cez chladné chodby, tak ticho medzi nimi prerušovalo iba cupotanie Raynnoxiných opätkov, ako sa snažila zladiť krok s Acruxom. V klubovni sa na ňu otočil, zobral jej tvár do dlaní a vylepil jej bozk na čelo. Následne ju celú prepravenú zobral do náručia, pevne k sebe privinul a zaboril nos do gaštanových kučier. Noxie prekvapene vydýchla a obmotala mu ruky okolo pásu.

„Ďakujem," zašepkal po chvíli, ako sa jeho hnev upokojil. Raynnox mu iba prešla rukami po chrbte a pevnejšie si ho privinula k sebe. „Kedykoľvek,"povedala rovnakým tichým tónom s hlavou opretou o jeho rameno. Zhlboka sa nadýchol jej sladkej vône a vylepil jej bozk do vlasov.

„Idem do izby."

„Dobre,"pustila jeho pás. „Len mi sľúb, že už dnes nikoho nezmlátiš."

Zasmial sa a prešiel si prstami pomedzi vlasy. „Budem sa snažiť."

Raynnox mu venovala pohľad.

„Fajn," sľubujem, že dnes už nikoho nezmlátim," usmial sa na ňu a Noxie len zakrútila hlavou. „Prídem ťa dnes ešte skontrolovať."

„Tak dobre," zasmial sa a vydal sa do svojej internátnej izby. Tam za sebou s povzdychom zavrel dvere a okamžite sa začal prezliekať do pyžama. Ako bol prezlečený, tak sedel na okraji postele a hľadel na svoj prútik položený na nočnom stolíku. S ďalším povzdychom sa natiahol po pergamen a napísal krátky list o tom čo sa dnes stalo. Zroloval kúsok pergamenu a nad ohňom sviečky ho poslal za svojim adresátom.