Slytherin boy||SK

Malfoy.

 1. júl 1991 – Londýn

„Vstávame!" Zahlásila Walburga ako vošla do Acruxovej izby. Okamžite zamierila k oknu, ktoré malo výhľad na námestie a otvorila ho dokorán.

Zhlboka sa nadýchla čerstvého vzduchu, ktorý sa navalil do vnútra izby a s malým úsmevom sa otočila do vnútra. Nad tým čo našla len zakrútila hlavou. Vytiahla prútik a pár pohybmi ruky dala všetko oblečenie, ktoré bolo rozhádzané po celej izbe do skrine.

„Acrux,"oslovila svojho vnuka a prišla k postleli. Mladý slizolinčan ju však nevnímal a spal ďalej roztiahnutý na celej posteli. Ruky mal rozhodené ku obidvom rohom postele, nohy mal skryté pod tenkou prikrývkou, ktorá bola z polovice na zemi a hlavu mal skrútenú až v nadprirodzenom uhle.

„Acrux,"oslovila ho znova a posadila sa na posteľ k jeho hlave.

„Ja som ti vravel, že si to máš urobiť sám..."zamumlal zo spánku Black a Walburga sa nad tým len usmiala. Pohladila ho po havarných vlasoch, ktoré mu teraz stáčali v hustých prstencoch do každej svetovej strany a oslovila ho ešte raz: „Acrux."

Black len zhlboka potiahol nosom a schúlil sa bližšie k starej mame. Walburga sa len potichu zasmiala a naďalej hladila svojho vnuka. Čelo si takmer pritisol k jej stehnu a ona len s jemným úsmevom sledovala ako sa mu klepú viečka.

Do pár sekúnd Acrux otvoril ospalo oči a jeho stará mama mohla len žasnúť nad ich čírou striebornou farbou. Dobre si uvedomovala, že jej vnuk má schopnosti meniť svoj vzhľad ako sa mu zachce, a niekedy to nemôže kontrolovať, no stále ju to prekvapovalo ako si behom pár sekúnd môže zmeniť farbu vlasov z čiernej na tyrkysovú, tú na hnedú a naspäť na čiernu.

Acrux pár krát zaklipkal očami aby sa zorientoval kde je a následne sa ospalo usmial. Položil svoju hlavu do Walburginého lona a nechal sa ďalej hladkať po hlave.

„Dobre ráno,"ozval sa ospalým hlasom a následne si zívol.

„Ráno?"podpichovala ho, ,,je skoro jedenásť hodín mladý muž,"povedala pobavene a užívala si Acruxov zmätený pohľad, ktorý jej venoval. Následne iba nespokojne zamraučal a pohodlnejšie sa pritisol k najbližšiemu zdroju tepla.

„Chcem spať," zahlásil a rukami sa snažil nahmatať prikrývku na kolenách, ktorú si pritiahol až ku ušiam. Lepšie sa do nej zabambušil a pohodlne založil hlavu na Walburgine nohy.

„Musíš vstať,"vyzývala ho, „dnes máme obed u Malfoyových,"pripomenula mu dnešný plán a Acrux sa len zamračil.

„Chce sa mi spať dvakrát toľko,"zamumlal do prikrývky a užíval si dotyk ruky v jeho vlasoch.

„Ale no ták, vydržíš tam tú hodinu."

„Hodinu?"Opýtal sa šokovane a hneď sa posadil.

„Ty ma nutíš byť s Cygnom hodinu?"

„To, že ideme k Malfoyovým neznamená, že tam bude aj môj brat,"pripomenula a jemne sa naňho zamračila. Acrux si len odfrkol a zívol, samozrejme, že tam bude Cygnus, ten tam bol vždy ako on.

„Ja ho tak nenavidím," priznal sa a pozrel sa na starú mamu, ktorá len zomkla pery v úskej líny. „A nesnaš sa ho obraňovať,"poukázal na ňu ukazovákom s varovným pohľadom v očiach.

„Od neho už je snáď horšia len teta Cassiopeia,"nakrčil obočie, ktoré postupne začalo tvarovať do tvaru, ktorý s obľubou nosil v poslednej dobe.