Slytherin boy||SK

Rodinné debaty.

    5. september 1991- Rokfort

    „Našla som niekoho, kto ti konkuruje v knižnici,“povedala Raynnox ako vkročila do izby. Acrux zdvihol svoj pohľad od poznámok čo dostal od Everetta a prezrel si spolužiačku.

    „To dievča tam snáď aj stanuje,“krútila hlavou a položila si knihy na noční stolík.

    „O čom hovoríš?“Nadvihol obočie Black a pretočil stránku malej knižky.

    „Ale,“prehodila si vlasy cez rameno. „Ráno som šla do knižnice pre nejakú knihu na herbólogiu a to dievča z chrabromilu tam bolo. Taktiež som tam šla teraz a ono tam bolo znovu. Podozrievam ju z toho, že snáď nechodí ani na vyučovanie,“zasmiala sa a sadla si na svoju posteľ, na ktorú sa znova oficiálne presťahovala pred dňom.

    „Merlin Acrux,“ povzdychla si Raynnox a začala si rozviazovať komplikovane šnurovanie jej topánok. „Tá prváčka z chrabromilu. Celkom nízka, tmavšej farby a kučeravými otrasnými vlasmi. Nevrav mi, že ste sa ešte nestretli.“

    „Nemyslím,“mykol ramenom a dal sa znova do čítania textu.

    „Si hrozný,“ povedal mu a on si pobavene odfrkol.

    Do izby vošiel Payton len v teplákoch a s uterákom okolo ramien.  

    „Natrie mi niekto chrbát?“Opýtal sa ich a nadvihol jednu z krabičiek, kde mal masť.

    „Ukáž,“povedala Raynnox a prišla k Paytonovej posteli. Pohodlne sa usadila za spolužiaka a prevzala od neho masť.

    „Daemon už spí?“Opýtal sa Wolfang a Acrux len strelil zrakom ku svojej pravici, kde na posteli ležal aký bol veľký natiahnutý celým telom Daemon a spokojne odfukoval. Po ich poslednej hodine, čo bolo čarovanie, len vletel do izby a tak, ako bol oblečený sa hodil do postele a v momente zaspal.

    „Nechajte ho spať, v noci sa len prevaľoval,“hájil Daemona Acrux.

    „Nemal na večeru jesť toľko pudingu,“odfrkla si Raynnox a naďalej masírovala Paytonové ramená. Acrux len pobavene pretočil očami a zatvoril knihu.

    „Pôjdem sa prejsť,“postavil sa a natiahol ruky do vzduchu aby mu všetky kosti zapadli na správne miesto. „Možno aj zájdem k Hagridovi,“ mykol ramenom a pozrel sa na hodinky. Bolo niečo po tretej a vonku bol ešte príjemný jesenný deň čo bolo na severe veľmi vzácne.

    „Dobre,“prikývla Noxie a Acrux sa na ňu usmial. Natiahol na seba plášť a vytiahol z kufru malú, no zato dosť hrubú knihu.

    „Uvidíme sa na večeri,“pozdravil priateľov a vložil si knihu do vnútra plášťa.  

    Z klubovne šiel rovno k jeho priateľovi Hagridovi u ktorého bol počas minulého roku snáď každý víkend.  Acrux vedel, že väčšina slizolinu nemá hájnika práve v láske a tá ďalšia ho úplne ignoruje, no jemu prišiel ako celkom dobrý chlapík so srdcom na správnom mieste.

    Z jeho skromného príbytku sa linula vôňa spalnej čokolády, čo znamenalo len jediné, že Hagrid znova piekol. Acrux si len prešiel jazykom po zuboch, ktoré ho už pri tej vôni začali bolieť a silno zaklopal na dvere.

    O chvíľu sa dvere otvorili a v nich sa objavila strapatá hlava hájnika. Tvár sa mu okamžite rozžiarila ako zbadal Acruxa a otvoril dvere dokorán.

    „Ruxie!“Zvolal a bral ho do objatia. Black len prekvapene vypúlil oči a už len počúval či mu nepukajú kosti pod náporom Hagridovho objatia.