Slytherin boy||SK

Spomienky.

1990- Londýn 

Mladého Blacka pozorovanie stopu omrzelo hneď po niekoľkých minútach. Každú ryhu v strope poznal naspamäť i svetla olemované sklom.

Otočil sa na bok a pozoroval jeho noční stolík. Mal na ňom tri knihy, ktoré si včera doniesol z knižnice i prútik, ktorý si kúpil len pred pár hodinami. Zrazu dostal nápad a z postele vstal tak rýchlo, že jeho kocúr sa prestrašene naježil.

,,Ospravedlňujem sa,"ospravedlnil sa jeho mačke, ,,ale dostal som úžasný nápad. Si pripravený porušiť pár pravidiel v tomto dome?"Opýtal sa ho hoci vedel, že kocúr mu nemôže odpovedať. Acrux sa doširoka usmial a jeho vlasy zmenili farbu na žltú s pásikmi ružovej medzi nimi. Chytil svoj prútik do rúk a takisto jeho kocúra, ktorého položil naspäť do vrecka, no teraz do nohavíc.

Potichu otvoril dvere, hoci vedel, že nikto okrem neho i babičky, ktorá je určite dole v kuchyni alebo obývačke, nie je doma ale tu i steny majú uši. Po špičkách prišiel ku schodisku a vydal sa na posledne poschodie v tomto dome.

Na štvrtom poschodí mal izbu iba jeho strýko a taktiež tu bola aj izba jeho otca, ktorá bola zamknutá a pre Acruxa zakázaná. Dvere boli dokonalo natreté ako ostatné v toto dome a v strede sa niesol nápis s menom Sirius. Acrux po ňom zbožne prešiel svojou voľnou rukou a povzdychol si. Keby ho tu teraz našiel starý otec alebo stará mama tak by určite bol vyhrešený až by sa mu z uší kúrilo.

Black sa len predsa nadýchol a namieril prútik na kľučku od dverí. Neveril, žeby sa mu to podarilo na prvýkrát, no zašepkal: ,,Alohomora." Prekvapivo zámok cvakol a Acruxové srdce sa rozbúšilo nehoráznou rýchlosťou. Sklonil prútik a zobral kľučku. Pokynul ňou dole a dvere sa otvorili.

Acrux čakal, že izba jeho otca bude plná zelenej, čiernej alebo hnedej farby no táto izba sa líšila od ostatných tak, akoby ani v toto dome namala byť. Všade bola červená, žltá či zlatá. Mohutná posteľ, taká akú mal aj Acrux v jeho izbe, bola pokrytá červenou obliečkou, ktorá bola vytvarovaná tak, akoby tam práve niekto hodil kufor. Skriňa bola dokorán otvorená len s pár kúskami oblečenia v nej, každá jedna stena izby bola pokrytá mnohými obrázkami až bolo nemožné prísť na farbu tapety. Najväčším monumentom v izbe bola však meter a pól veľká vlajka chrabromilu na stene nad posteľou.

Chlapec sa rozišiel do vnútra izby a zamieril k posteli, kde sa posadil. Prach na prikrývke sa povzniesol jemne do vzduchu a Acrux ho chvíľu pozoroval. Usmial sa a obzrel sa okolo. Nevedel prečo bola táto izba zamknutá pred jeho zrakom.

Na nočnom stolíku bol rámčeky aj s fotografiami. Black rýchlo zdrapil biely rámček s fotografiou a užasnuto sa na ňu pozeral. Na fotografii bolo dve dievča a jeden chlapec. Jedno z dievčat malo blond až platinové vlasy s výraznými modrými očami. Držalo chlapca okolo pásu a široko sa usmievalo. Druhé dievča malo ryšavé vlasy a len stalo po boku chlapca s chabým úsmevom na tvári. V strede stál chlapec s čiernymi kučeravými vlasmi a sivými očami, ktoré sa naňho smiali. Acruxovi poskočilo srdce, toto bol jeho otec, tak ako ho pozná z rodinných fotografi, len na tejto sa usmieval a nie len chladno pozeral do objektívu.

,,Čo tu robíš?"Ozvalo sa od dverí a Acrux len vystrašene zodvihol hlavu. Vo dverách stál Regulus v jeho pracovnom habite a jemne sa mračil na jeho synovca.

,,Ja.. ja.."snažil sa vysvetľovať Acrux, no prvýkrát sa mu stalo kedy nevedel čo povedať na svoju obhajobu. Regulus len zakrútil hlavou a vošiel do izby.

,,Čakal som, že raz sa tu vlámeš,"povedal starší z dvojice Blackov. ,,Prekvapivo si tú neskoršie než som čakal,"dodal už teraz pobavene. Acrux ostal prekvapený. Jeho strýko čakal, že sa vláme do miestnosti do ktorej má zakázané vstúpiť? Regulus sa posadil vedľa neho a prezrel si fotografiu, ktorú držal jeho synovec v rukách.