Slytherin boy||SK

Minulosť nepovedala svoje posledné slovo.

August 1995 - Paríž

,,Tak to nemyslíš vážne," zafunel Acrux naštvane ako otvoril zásuvku svojho nočného stolíka. Bol čerstvo osprchovaný, vyfintený do nového oblečenia, ktoré mu prichystala Sky a jediné čo mu chýbalo bol jeho prútik. Ten si vždy odkladal na noční stolík, no za posledné tri dni ležal na dne zásuvku. Presne si pamätal ako ho tam odkladal, iba jeho prútik, no teraz tam ležala aj dýka, ktorú hodil Louisovi k nohám. Jej púzdro bolo prepletené s tým na prútik ako za posledné roky a drahokamy jej rukoväte žiarili akoby ho chceli provokovať.

Naštvane vytiahol prútik z púzdra, až z neho vyleteli zelené iskry a strčil si ho do zadného vrecka nohavíc. Následne zásuvku zabuchol.

,,Čo sa deje?" Opýtala sa Sky na ktorú sa prekvapene otočil. Skoro zabudol, že je s ním v jednej izbe.

,,Nič," vydýchol a prešiel si rukou cez tvár. ,,Môžme ísť?"

,,Neviem, môžme ísť?" Povytiahla naňho obočie. Acrux pretočil očami.

,,Tak poďme," pokynul rukou k dverám.

Na Place cachée sa dostali pomerne rýchlo a Sky žasla nad spôsobom akým sa kúzelníci v Paríži presúvajú z oblúku do oblúku. Práve sa nachádzali v tom osemnástom oblúku, v kuzelnickej časti mesta a prezerali si vitríny mnohých malých obchodíkov.

,,Tak tie sú nádherné," žasla Sky nad dlhými červenými šatami. Acrux odtrhol oči zo zlatého kotlíka, ktorý bol vystavený vo vytrine a stočil pohľad ku Sky. Tá si obzerala nádherné dlhé červené šaty. Na uzučký korzet pokrytý čipkou a čiernymi perlami bola napojená dlhá sukňa až po zem, na ktorej boli vyšité čierne rúže, ktorých lupene postupne opadávali a než stihli dopadnúť celkom na spodok sukne, tak sa rozplynuli na množstvo nádherných motýľov.

,,Môžme sa ísť pozrieť dnu, ak chceš," navrhol ako si všimol, že sa Sky snaží nahliadnuť ďalej do vnútra obchodíku.

,,Načo?" Povzdychla si a založila si prameň vlasov za ucho. ,,Aj tak so sebou nemám peniaze."

Acrux pretočil očami a došiel k dverám obchodu.

,,Ale ja áno," povedal a otvoril dvere. ,,Poď, skôr než ma Arcturus zabije, že som ti nič nekúpil," povytiahol obočie na Sky, ktorá chcela určite niečo namietať. S povzdychom vošla dnu a hneď sa začala obzerať okolo seba.

Zavrel za nimi dvere a ponoril sa do tichej atmosféry obchodu. Po tichu nasledoval Sky, ktorá sa prechádzala popri šatách. Znudene sa obzeral okolo seba a hľadal čo by zaujalo jeho pozornosť, ale márne.

„Arcturus?"Ozvalo sa potichu za nim. Prekvapene sa otočil na postaršiu paní a prezrel si ju od hlavy po päty.

„Pardon?"

„Och Merlin, ospravedlňujem sa mladý pane,"vydýchla, keď si ho lepšie prezrela. „Vyzeráte úplne ako jeden z mojich známych."

„Hádam, že ako Arcturus Black?"Nadvihol obočie. Pani zaklepotala viečkami a prikývla.

„Tak to bude tým, že je to môj prastarý otec. Ja som Acrux Black,"usmial sa a podal jej ruku.

„Scarlett Lavide,"rozžiarila sa a potriasla mu rukou. Na to, že vyzerala útlo, tak jej stisk bol pevný.

„Och Merlin, ako som Arctura dlho nevidela. Ste tu s ním?"Pýtala sa ho hneď.

„Áno, ale môj starý otec má veľa práce,"povedal. Scarlett vyzerala sklamane.

„Tak to je škoda. Už je to dlho, čo som toho záletníka nevidela, odkážte mu, že ho pozdravujem,"usmiala sa na Acruxa a stočila svoj pohľad na Sky, ktorý sa zrazu objavila po Acruxovom boku. „Vybrali ste si niečo drahá?"