Vedľajšie účinky poobedňajšej siesty.

629 43 22
                                    


Júl 1994 – Malaga


„Acrux,"ozvalo sa mu pri uchu. Iba nespokojne nakrčil nos, niečo nezrozumiteľného zamumlal a pritiahol k sebe bližšie prikrývku. Izbou sa ozval pobavený smiech, čo ho donútilo rozlepiť oči. Jeho pohľad sa stretol so Sky, ktorá ležala na bruchu, podopierala sa lakťami a s úsmevom na perách sledovala jeho ospalý výraz v tvári.

„Vitaj vo svete živých,"zasmiala sa a zastrčila si neposlušný prameň vlasov za ucho.

„Ahoj,"povedal ospalým hlasom a podložil si hlavu svojou rukou. Sky sa naňho ešte širšie usmiala a lepšie sa podoprela lakťami.

„To je moje tričko?"Nadvihol Acrux obočie ako si všimol v čom bola oblečená. Celá sčervenela a sklopila hlavu.

„Dovolila som si vybaliť nám veci," začala a sčervenala ešte väčšmi. „A všetko oblečenie, ktoré som si zbalila mi prišlo príliš nepohodlné na leňošenie v posteli, tak som si požičala jedno z tvojich tričiek. Vadí to?"

„Samozrejme, že nie,"usmial sa a natiahol sa rukou aby jej zastrčil neposedný prameň vlasov za ucho. Povytiahol obočie, keď zistil, že jej vlasy sú vlhké. „Stihla si sa už aj osprchovať?"

„Stihla som sa aj poobzerať okolo domu, upiecť sušienky a porozprávať sa s Delly," zasmiala sa a jemne nakrčila nos. Acrux vypúlil oči a vytiahol sa na lakte takisto ako ona.

„Koľko je hodín pre Merlina?"Spýtal sa a ohliadol sa von oknom, kde uvidel ako sa slnko pomaly ale isto blíži k horizontu.

„Niečo po šiestej večer,"mykla ramenom a posadila sa. Prekrížila si nohy v tureckom sede a zložila si ruky do lona. Naklonila hlavu na bok a sledovala ako Acrux tiká očami po izbe. „Pôjdeme sa prejsť po meste?"

Acrux na ňu opäť stočil svoj pohľad a uchvátilo ho ako nádherne vyzerala. Vlasy mala zopnuté v drdole, ale niektoré krátke pramienky vlasov jej spadali okolo hlavy a jej modré oči doslova žiarli. Biele tričko mala stiahnuté na jednu stranu, čím mu odhaľovala na obdiv jej belostnú pokožku krku a kľúčnej kosti.

„Môžme,"povedal akonáhle po nej prestal blúdiť pohľadom. „Len si musím dať sprchu aj ja, lebo mám pocit, že sa uškvarím vo vlastnom tele."

Skyler sa iba nadšene zasmiala a zatlieskala rukami. Zliezla dole z postele a vybrala sa ku skrini.

„Ja sa zatiaľ prezlečiem," povedala a otvorila skriňu. Chytila sa oboch dverí skrine a zhlúpla svoju váhu na jednu stranu. Acrux sa zhlboka nadýchol ako pohľadom skĺzol po jej odhalených nohách. Jeho tričko dosahovalo Sky tesne pod zadok, čo mu doprialo fantasticky výhľad na jej stehná. Zovrel dlane v päsť a zmizol skôr než by popustil svoju fantáziu.


Skylerine žlté šaty viali v teplom večernom vánku, ktorý taktiež prefukoval do Acruxovej belostnej košele a šteklil im líca. Slnko možno nepieklo tak ako na obed, ale Acrux v tom nepociťoval žiadny rozdiel.

Zastavili sa v menšom parku a skryli sa medzi tieňmi stromov. Acrux sa oprel o zábradlie popri jazeru a sledoval ako husi ponárajú svoje hlavy pod vodu a naspäť. Stále boli len v kúzelníckej časti Malagy, ktorá bola skrytá pred očami muklov, ale to im neodoberalo na zážitku.

„Je tu nádherne," usmiala sa Sky a oprela sa tesne vedľa neho. „Ďakujem, že si ma sem zobral."

Acrux sa na ňu len s úsmevom otočil a vtisol jej bozk na temeno hlavy. Jej vlasy ho pošteklili na tvár, ktorú si oprel o jej hlavu a pravou rukou našiel tú jej.

Slytherin boy||SKWhere stories live. Discover now