Slytherin boy||SK

Komplikované záležitosti.

Február 1992 - Rokfort

Acrux si myslel, že svoju myseľ od nepríjemných spomienok oslobodí akonáhle zaspí, ale to sa strašne mýlil. Hodina oklumencie akoby uňho otvorila dvere k spomienkam, ktoré si bežne nevybavoval a tie sa mu nahrnuli rovno pred oči akonáhle zaspal.

Akonáhle zaspal po Paytonovom boku, tak sa objavil naspäť v obývačke, kde poslednýkrát videl svoju mamu.

Tentokrát sedel na gauči zabalený vo svetlomodrej osuške pred tou divnou bedňou ktorej zmysel nechápal a ujedal pukance. Veselo sa rozosmial nad rýchlo sa pohybujúcimi obrázkami a spokojne sa zamrvil.

„Ahoj,"ozval sa pri ňom unavený, no známy hlas. Acrux zdvihol pohľad a pri pohľade na svojho otca ho pochytil pocit radosti. Okamžite odložil nabok misku s pukancami a vyskočil na nohy.

„Papa!"Vykríkol a skočil mu do náručie. Obmotal mu ruky okolo krku a silno zovrel. Sirius sa len jemne zasmial a taktiež obmotal ruky okolo útleho telíčka svojho syna.

„Aj ty si mi chýbal malíčky," zašepkal mu do zahýbu krku a usmial sa na Acruxa. Rukou mu upravil vlásky z čela a spokojne ho sledoval. Acrux sa jemne zamračil.

„Au,"povedal Acrux a ukázal na Siriove čelo. Sirius si zašiel rukou na čelo, tam kde ho to najviac pálilo a následne sa pozrel na svoje prsty od krvi.

„Au," zopakoval po svojom synovi a Acrux sa znova zamračil. Nepáčilo sa mu, že otec krvácal.

„Kto ti to ulobil?" Opýtal sa šušlavo a už len sledoval ako sa otcová tvár zmenila s ustarostenej na veselú.

„Veľmi zlý ľudia," povedal jednoducho. Acrux našpúlil pery.

„Všetkých si ich pobil?"Opýtal sa znova a to vyvolalo u Siria široký úsmev.

„Všetkých do jedného," zasmial sa a pohladil Acruxa po vláskoch.

Scéna sa zmenila a tentokrát ležal na posteli. Ležal na bruchu a spokojne si listoval veľkou knihou plnou farebných obrázkov zvierat. Potichu si niečo mumlal a tváril sa popritom akoby dôležito čítal veľké písmená medzi obrázkami.

Izbou sa ozvalo zaklopanie na dvere a on rýchlo stočil hlavu k dverám.

„Áno!"Zakričal na dvere a oni sa otvorili. Vo dverách sa objavil Moony, človek, ktorého mal z otcových priateľov najradšej. Široko sa naňho usmial.

„Moony!"Pozdravil ho a Moony sa naňho taktiež usmial. Acrux spoznal, že je znova unavený a má zlý deň.

„Ahoj Acrux," pozdravil ho a prišiel k nemu. Acrux sa rýchlo prevrátil na chrbát a sadol si. Hneď na to rýchlo objal Moonyho okolo krku. Bol rád, že ho znova vidí aj cez to, že pred pár týždňami mu otec povedal, že Moonyho dlho neuvidí.

„Zase si mal zlý deň?"Opýtal sa ho ako sa od neho otiahol. Dal sa do kľaku a sadol si na päty. Jeho strýko sa len smutne usmial a prikývol.

„Čo si tu čítaš?" Moony nadvihol obočie a zobral knihu do rúk. Acrux sa celý rozžiaril.

„Budeš si čítať so mnou?" Opýtal sa plný nádeje a urobil na Moonyho psie oči. Ten sa len zasmial, prikývol a lepšie sa posadil na posteli. Oprel sa o čelo postele a vyložil nohy na posteľ. Acrux si k nemu prisadol a oprel si hlavu o jeho rameno. Moony okolo neho obmotal ruku a obidvoch ich prikryl prikrývkou.

Acrux sa spokojne zamrvil, skĺzol nižšie a započúval sa do melodického hlasu jeho strýka.

Tentokrát sedel za veľkým stolom na stoličke a vyfarboval si pastelkami obrázky. Nohami veselo húpal na vysokej stoličke a pohmkával. Rodičia sedeli za tým istým stolom a o ničom sa rozprávali.