Slytherin boy||SK

Slizolin.

1. september 1990 - Rokfort

Jeho meno sa ozvalo sieňou a on ťažko prehltol. K čertu, zaklial v duchu a zhlboka sa nadýchol. Pevne zovrel pery a nenechal na svojej tvári vidieť žiadne z jeho obáv, ktorých bol teraz plný. Spriamene vykročil z radu a zamieril si to k profesorke. Cestou k stoličke sa snažil nepotknúť o svoje vlastné nohy a snažil sa pôsobiť ako pravý Black, nespraví predsa hanbu svojej rodine hneď v prvý deň školy. Posadil sa na stoličku a profesorka mu nasadila klobúk na hlavu.

„Ha!"Ozvalo sa v jeho mysli a Black sebou mierne trhol pri nápore hlasu v jeho hlave.

„Pozrime sa čo tu máme," pokračoval klobúk. „Ďalší Black ako vidím. Zaujímavé, naposledy som tu mal taký prípad s tvojím otcom,"hovoril naďalej klobúk. Acrux prehltol pri zmienke o jeho otcovi a lepšie sa chytil drevenej stoličky. Len tam nie, pomyslel si Black pri spomienke v ktorej fakulte bol jeho otec.

„Tam by si sa len trápil," povedal mu klobúk, ,,po otcovi máš iba pár vlastností a veľmi málo z nich je chrabromilských. Po matke toho máš omnoho, ale omnoho viac."

„Že by to bol bystrohlav?"Pýtal sa zrejme sám seba. „Vidím tu zmysel pre kreativitu a hlúpy tiež nie si. Povedal by som, že toho vieš až príliš," hodnotil ďalej a Acrux sa začal modliť Merlinovi len aby sa dostal do slizolinu.

„Tak slizolin vravíš?"Opýtal sa ho klobúk a ticho sa zasmial. „Čo by si povedal na bifľomor? Tvoj strýko sa nemýlil, že toho máš veľa z tejto fakulty. Tvoja pracovitosť, lojálnosť a férovosť vôbec nezapadá do stereotypu rodiny Blackových," pokračoval ďalej v rozhodovaní klobúk. Acrux počul ako klobúk hmka a uvažuje. Bol by prisahal, že keby tento kúsok oblečenia bol človekom, tak by špúlil pery.

Prisahám, že ak neskončím v slizoline, tak sa vlámem do riaditeľovej kancelárie a zapálim ťa, pomyslel si a počul ako sa klobúk zasmial. Ešte ďalších pár sekúnd sa klobúk rozhodoval.

„No ako chceš, nebudem riskovať, že ma zapáliš," povedal pobavene a následne sa na celú sálu sa ozvalo mohutné: „Slizolin!"

Z Acruxa v momente opadalo všetko napätie a uvolene sa usmial. Ďakujem, pomyslel si ešte kým mal klobúk na hlave a dal si ho dole. Opatrne ho položil naspäť na stoličku a vydal sa k tlieskajucemu stolu slizolinu. Posadil sa na voľné miesto vyhradené pre prvákov a prijal gratulácie od starších žiakov.

„Vitaj v slizoline, zapeklitec,"zaškeril sa naňho jeden z starších študentov, ktorého Acrux odhadoval na šiestaka alebo siedmaka. Black jemne nakrčil obočie. Žeby mu zaraďovanie do fakulty trvalo viac než päť minút?

„Myslel som si, že tu zaspím, tak tu bolo ticho," povedal pobavene chalan s havranými vlasmi. Natiahol k nemu ruku. „Charles Morgan," predstavil sa a Acrux chytil jeho ponukanu ruku.

„Acrux Black," povedal svoje meno a Charles sa naňho znova uškrnul.

„Toto je Michael Bolton a toto je Adrian Chadwick," poukázal na dvoch chalanov okolo neho. Michael naňho kývol a jemne nadvihol kútiky úst.

„Drž už konečne hubu, zaraďujú môjho brata,"zasyčal podráždene Adrian a nakukoval k stoličke, kde pred chvíľou sedel Acrux. Black stočil svoj pohľad znovu na kopu prvákov a všimol si ako k stoličke kráča hnedovlasý chlapec. Skôr než mu klobúk stihol zakryť tvár všimol si, že sa na Adriana podobá tak akoby mu z oka vypadol. Do pár sekúnd sa ozvalo ako predtým hlasité slizolin.