Slytherin boy||SK

Payton.

23.december 1990 -Hastings

Knihy. Knihy na policiach . Knihy v regáloch. Knihy po stoloch. Knihy na zemi. Knihy všade. To mal Acrux na tomto obrovskom dome najradšej.

Po raňajkách s ďalšou šálkou už čaju sa vydal do zadnej časti domu, kde sa nachádzala najväčšia knižnica, ktorú Blackovi vlastnili.

„Prajem dobré ráno,"pozdravil sa okamžite ako vošiel do knižnice.

„Dobré ráno,"ozvalo sa mu hneď naspäť. Acrux sa malo usmial na portrét jeho predka a položil si šálok čaju na stôl pri obraze.

„Ako ste sa vyspali Regulus?"Opýtal sa Regula prvého v klane Blackových, ktorý zomrel roky predtým než sa Acrux stihol narodiť.

„Tak ako by sa obraz vyspať mohol,"odsekol sarkasticky Regulus a Acrux sa pobavene zaškeril. Humor sa pravdepodobne v rodine Blackových ani po generáciách nezmenil, pretože Acrux si bol istý, že toto iste by mu povedal aj jeho strýko Regulus druhý.

„Je dobré vidieť, že humor vás ešte vždy neobchádza,"zaškeril sa Acrux a šiel si vybrať nejakú knihu na čítanie.

Black čítaním strávil hodnú chvíľu a prestal až keď mu znova vyhladlo. Spoločne aj s knihou sa vydal naspäť do jedálne s myšlienkou, že tam nájde niečo pod zub. Cestou naspäť do jedálne ho prekvapilo, že v dome je ďalší hosť o ktorom nevedel.

Pri sklenených dverách, ktoré viedli na balkón s výhľadom na more stala Karalea, Regulova snúbenka a jedna z Acruxových obľúbených osôb. Stála v hnedých dlhých šatách otočená Acruxovi chrbtom a v rukách držala šálku teplého čaju.

„Ahoj,"pozdravil ju Acrux s úsmevom a ona sa naňho prekvapene otočila. Kara sa taktiež usmiala a brala Blacka do objatia.

„Ahoj,"usmievala sa naňho a pohladila ho po tvári ako to mala vždy vo zvyku. „Ako sa ti darí? Ako škola? Akých máš spolužiakov?"Vyzvedala hneď. „Hovor rýchlo," vyzvala ho a Acrux sa len zasmial.

„Všetko ja v pohode, chalani sú super,"skonštatoval Rokfort Black a zapozeral sa cez okno na staré mólo, ktoré ešte pripadalo pod majetok Blackov. Jemne nakrčil obočie, keď spozoroval nejakú postavu, ktorá len nohami odhrňovala sneh z móla.

„Kto to je?"Spýtal sa Kary, ktorá taktiež stočila pohľad tým istým smerom.

„Zrejme nejaký mladý mukel, ktorý sa nudí,"mykla ramenom a napila sa čaju z šálky. Acrux prižmúril oči pretože postava, zrejme chalana, mu prišla príliš známa. A jeho domnienky sa potvrdili, keď sa postava otočila. Túto tvár by už spoznal kdekoľvek.

„To nie je mukel,"rozžiaril sa ešte viac Black, „to je Payton!"Vykríkol radostne a bez rozmyslenia podal knihu Kare. Následne, sa rozbehol najrýchlejšie ako vedel dolu schodmi až prestrašil domaceho škriatka, ktorý práve utieral prach na obraze jedného z jeho predkov.

„Daj mi tvoj kabát!"Kričal na svojho strýka, ktorý sa začal tváriť zmätene. Keď okolo Regula len prebehol tak vychmatol teplý zimný kabát a počas behu si ho nasadil.

„Čo sa deje?!"Kričal za nim Regulus a Acrux len rýchlo otváral dvere do záhrady.

„Je tu Payton!"Odpovedal mu krikom a znova sa dal do behu. Po pár sekundách behu zistil, že nebolo najlepšiu ideou vybehnúť do pätnásť centimetrového snehu len v domácich šľapkách a tenkých teplákoch, no bežal ďalej k mólu cez krušpánové kríky.