Slytherin boy||SK

Raymond Nathaniel.

2. júl 1992 – Hastings

Acrux čakal. Dlho a bez slova. Čakal, kým niečo z jeho strýka vypadne no Regulus sa nezdal, že by mu bolo do reči. Len sedel v kresle s pohľadom upretým na synovca so spolužiakom a nič nevravel.

„Tak?"Nadvihol naňho obočie a dúfal, že z Regula niečo vypadne.

„Prv,"začal a hneď sa odmlčal. „Prv, musím ísť za nimi a pripraviť ich na tento šok," povedal a postavil sa z kresla.

„A idem tam hneď, čím skôr to budú vedieť, tým lepšie," a stým aj odišiel.

„Ale kto je jeho rodina?!"Zakričal za Regulom Acrux a len sledoval vzdaľujúci sa chrbát strýka.

„Stretol si sa s nimi cez sviatky,"odpovedal mu Regulus a už ho nebolo. Black len zmätene pozoroval miesto, kde ešte pred chvíľou bol.

Payton, ktorý sedel po Acruxovom boku sa ešte stále triasol a len očami blikal medzi dverami od salónika  a tvárou spolužiaka. Black stále kotvil pohľadom na dverách a Payton vôbec nechápal čo mohol Regulus Acruxovi naznačiť. A vôbec, prekvapilo ho, že starší Black mal okamžite riešenie akoby sa toto dialo na dennom poriadku. 

„Svätý Merlin,"povedal zrazu Acrux. Vyskočil na rovné nohy a celý zbledol. Zašiel si rukou do vlasov a začal sa prechádzať po celej miestnosti. Payton ho iba bez slova sledoval.

„Svätý Merlin a všetky jeho deti," zopakoval sa a tentokrát si sadol do kresla, kde ešte len pred chvíľou sedel jeho strýko. 

„Acrux?"Opýtal sa Payton a Black naňho stočil pohľad. Prešiel si rukou cez tvár a prehltol.

„Ak je toto pravda, tak to bude riadny škandál."

Regulus sa premiestnil na sever Británie. Do samého srdca Škótska – Edinburghu. Premiestnil sa na okraj pozemkov svojho priateľa a len zodvihol ruku s prsteňom s erbom rodiny Blackov smerom k bráne. Tá sa do pár sekúnd premenila na dym a on mohol bez problémov vstúpiť na pozemky.

Rozišiel sa po ceste z bieleho štrku, ktorá viedla až ku schodom honosného manoru z čierneho mramoru. Manor, taktiež prezývaný Blackfyre, budova postavená na pokraji gotiky a renesancie, mal niekoľko poschodí a nespočetne veľa izieb, ktoré sa z času na čas samé pridávali k budove alebo naopak zmizli z dohľadu a nikto už ich nikdy nevidel.

Black sem nerád chodil a so svojim rodinným priateľom sa radšej stretával na ich pozemkoch, kde sa cítil bezpečnejšie a nie v tomto dome, kde by mohol kľude zmiznúť v jednej z izieb a nikto by už o ňom v živote nepočul.

Došiel až ku fontáne v tvare morskej panny, ktorá mala prepletené prsty na rukách zopnuté k nebu a voda jej vytekala z oči. Regula, táto fontána v minulosti znepokojovala a hlavne, keď prišiel čas kedy bol mesiac v splne a voda zmenil svoju farbu na červenú. Keby nevedel, že za to mohlo kúzlo zoslané kúzelníkmi, ktoré zakladali tento manor tak by si pomyslel, že z panniných očí sa valí krv. 

Tentokrát fontáne nevenoval ani jeden pohľad a kráčal rovno k dverám, ktoré sa samé s hlasitým škrípaním otvorili. Regulus cez ne prešiel a okamžite ho zvítal chlad manoru. Teplota v dome bola o niekoľko stupňov nižšia ako vonku a až ho zamrazilo.

„Regulus,"ozvalo sa z vrchu dvojitého schodištia uprostred vstupnej haly.

„Raymond,"odplatil  mužovi pozdrav a zastavil sa pár metrov od schodov. Raymond na vrchu schodištia sa uškrnul a oprel sa rukami o chladný kov zábradlia.

„Čomu vďačím za túto nečakanú návštevu?"Opýtal sa na rovinu.

„Musím s tebou hovoriť a najlepšie aj s Linettou,"povedal a Raymond naňho vytiahol obočie.