Október 1992 – Rokfort
Prvý školský týždeň zbehol rýchlejšie ako by sa kto nazdal, tak isto aj ten druhý a ten po ňom. Čas plynul ako voda a Acrux sa nestihol ani čudovať, keď mu v klubovni zahlásili, že je tridsiaty prvý október a prvá návšteva Rokvile v tomto školskom roku. Black len valil oči na svojho kamaráta a čudoval sa tomu ako dva mesiace rýchlo zbehli.
„Že si ty zase stratil pojem o čas?"Payton si založil ruky v bok a krútil nad ním hlavou.
„To máš z toho, že máš taký stereotypný štýl života," naďalej krútil hlavou.
„Ráno vstaneš, ideš na vyučovanie, z vyučovania do izby ku knihám a potom po niekoľkých hodinách ideš spať a znova , a znova a znova."
„Toto nie je normálne,"sťažoval si Payton ako na seba bral hnedý pletený sveter. Acrux nad ním len pretočil očami a pre istotu skontroloval dátum na lunárnych hodinách.
„A vstávaj! Ide sa do Rokvile!"Zvolal nadšene Payton plný eufórie.
Ako Black vedel, tak posledný októbrový víkend sa vždy niesol v zamenení voľnosti, ktorú poskytoval sviatok Všetkých svätých a návšteva tejto malej, no čisto kúzelníckej dedinky. Avšak, Acrux z toho nepociťoval takú istú eufóriu ako jeho spolužiaci. V kúzelníckej dedinke bol už veľakrát a nemal z toho taky istý zážitok ako Payton, ktorý od radosti deň predtým nemohol ani zaspať.
Keď Acrux pomyslel na to sychravé a mrazivé počasie za hradbami Rokfortu, tak ho len striaslo. Nechcel, nemal chuť zodvihnúť sa spopod perín a ísť do tej zim a dažďa. Nechcel skončiť ako väčšina študentov, ktorí prechladli už len vtedy, keď zafúkal slabý studený severný vietor a oni museli bežať k madam Pomfreyovej po jej Hrejiví odvar, ktorý Acrux užil len jediný raz a mal ho dosť. V ten deň sa zaprisahal, že radšej si uvarí ten svoj, než by mal isť do nemocničného krídla.
„Myslím, že ostanem tu," povedal a Payton sa naňho rázne otočil.
„Čo tým myslíš, že neideš? Samozrejme, že ideš!"
„Neidem," trval na svojom a lepšie si upravil prikrývku na nohách. „Bol som v Rokville nespočetnekrát a teraz to úplne s čistým svedomím nechám tak," mykol ramenom. Payton bol celý od zlosti, až tak, že mu hnevom sčervenali uši.
„Daemon!Vyjadri sa k tomu!" Otočil sa na Daeomna, ktorý si práve šnuroval šnúrky na jeho čižmách. Zmätene zodvihol hlavu a preskočil pohľadom z Paytona na Acruxa.
„Čo sa deje?" Opýtal sa akoby bol duchom celý ten čas mimo. Payton naňho vyvalil oči.
„Tu pán Som-Veľmi-Dôležitý nechce ísť do Rokvile,"poukázal rukou na Acruxa a hľadal pohľadom aspoň takú oporu u svojho spolužiaka. Daemon takisto ako Acrux pretočil očami.
„Ray, nechaj ho na pokoji. Ak nechce ísť, tak nechce,"mykol ramenom a postavil sa z postele.
„Vieš, že ho nepresvedčíš, je tvrdohlavý ako somár," povedal Daemon a Acrux pretočil očami. „A poď už lebo to zmeškáme aj my," ťahal ho von z izby. Payton iba nervózne zavrčal a schmatol v tej rýchlosti jeho jesenný kabát. Acrux im iba so spokojným úsmevom na tvári mával z postele, to Pytona vyprovokovalo. No skôr, než stihol niečo povedať, tak Daemon za nimi zavrel dvere.
Black počkal pár sekúnd kým si bol istý, že sú jeho spolužiaci naozaj preč a rýchlo zo seba odhodil paplón. Učebnicu astrológie, ktorú už poznal skoro naspamäť položil na noční stolík, ktorý bol preplnený knihami a jeden svetlý bod na ňom bola lampa, ktorá sa medzi knihami skoro strácala.
BINABASA MO ANG
Slytherin boy||SK
FanfictionBlack skrz na skrz, no predsa len iný. Acrux Black, syn Siria Blacka a Maii Malfoyovej. Potom, čo jeho otca neprávom zavreli do čarodejníckeho väzenia je vychovaný jeho starými rodičmi a strýkom. Naučili ho rešpektovať tradície, ctiť čistú krv a po...