Slytherin boy||SK

Spolužiakové sny dávajú zmysel.

Január 1994 – Rokfort

„Absolútne v žiadnom prípade," takto odpovedal Remus na každý Acruxov nápad aby s ním cez spln ostal. Lupin odmietal pripustiť aby s ním ostal. Podľa jeho slov, jeho plán nie je až taký dôveryhodný ako si myslí a hoci by bol pod vplyvom svojho elixíru, ktorý mu pripravuje Snape každý mesiac, tak by mohol byť preňho smrteľne nebezpečný. Acrux sa mohol snažiť vymyslieť čokoľvek, no každý jeho nápad dostal jednú a tú istú odpoveď nie.

Teraz ležal ani nie hodinu pred splnom v posteli a vyspával rušný štvrtok. Spokojne odfukoval v posteli zatiaľ čo Snape držal ako profesor stráž a prechádzal sa po chodbách hradu. Acrux bol v bezpečí, mimo Lupinov dosah. Aspoň to si Remus myslel.

V skutočnosti si Acrux počkal na slizolinského prefekta, ktorý končil vždy svoju prehliadku presne pol hodinu pred polnocou a omráčil ho len čo prešiel cez dvere klubovne. Odvliekol jeho nevládne telo k najbližšiemu kreslu a dvojitým poklepaním si zdvojil prefektský odznak, ktorý si následne vložil do vrecka. S jedným legilimens vošiel do mysle prefekta a skontroloval si čo robil posledne štyri hodiny. Nechcel nechať nič na náhodu, čo ak by stretol Snapea a ten by sa ho pýtal čo robí o takomto nečase von z internátnej izby?

Znechutene sa zaškeril, keď zistil, že jedine čo ich prefekt za posledné hodiny robil, namiesto toho aby dohliadal na poriadok na chodbách, bolo muchlovanie sa s chrabromilskou prefektkou. Rýchle po tomto zistení vyšiel z jeho mysle. Nemal chuť zisťovať kam všade prefektov jazyk bol. Znova naňho namieril prútik a vsunul mu do mysle falošnú spomienku toho ako kráča ku kreslu, sadá si a následne zaspáva. Neprospelo by to Acruxovému dobrému menu, ak by ho slizolinský prefekt obvinil z pokusu o napadnutie. Dúfal, že sa mu vsunutie falošných myšlienok podarí, keďže o tomto čítal len kopu teórie z kníh, ale v praxi to robil poprvýkrát.

Keď bol s jeho prácou hotový, tak sa oprel rukami o kreslo a skúmal tvár prefekta. Všímal si každý jeden jeho maličký detail aby mu nič neuniklo a následne na seba zobral jeho podobu. Jeho havranie kučeravé vlasy sa zosvetlili, vyrovnali a spadli mu do tváre. Oči mu stmavli na farbu akú si vybavoval, že prefekt má a jeho srdcovo vykrojené pery stratili svoj tvar do jemných liniek. Keď dokončil svoju premenu, tak sa vyrovnal a vykročil ku dverám od slizolinskej klubovne. Kútikom oka stihol zahliadnuť samého seba v odraze zrkadla, no nepozerala sa naňho jeho tvár. Uškrnul sa, vytiahol z vrecka prefektský odznak a vydal sa von.

Kráčal chodbami tou najrýchlejšou chôdzou akou mohol aby to nevyzeralo, že sa niekam ponáhľa, no spomalil, keď započul kroky a následne zazrel aj svetlo vychádzajúce z cudzieho prútika. Zhlboka sa nadýchol a pokračoval ďalej. O moment na to sa k nemu priblížila profesorka McGonagallova a kývla mu na pozdrav. Acrux spravil to isté a dúfal, že ju nenápadne pýtať sa prečo ich slizolinsky prefekt neukončil hliadka a nie je na internáte. Vďakamerlinovi okrem kyvnutia hlavou s ním nenaviazala žiaden iný kontakt a pokračovala ďalej. Oddýchol si, keď zabočil do časti, kde mal kabinet aj komnaty jeho krstný otec. Pred dverami sa ani neobťažoval klopať a rovno si kúzlom odomkol. Remov vystrašený pohľad, ktorým ho okamžite pokrstil, keď vošiel dnu mu na sekundu napovedal, že by tu vážne nemal byť, no jeho presvedčenie, že všetko bude v poriadku mu hovorilo inak. 

„Ahoj,"usmial sa a vrátil na seba svoju vlastnú podobu. Lupin vypúlil oči ešte viac. 

„Acrux,"povedal zhrozene. „Okamžite sa vráť na internát!"

„Absolútne v žiadnom prípade," zopakoval jeho formulku, ktorou mu vždy odpovedal a zavrel za sebou dvere. 

„Acrux,"zopakoval znova jeho meno. „Nemôžeš tu byť,"syčal cez zomknuté zuby. „Ide tu o tvoje bezpečie."