Slytherin boy||SK

Krstný otec.

1. júl 1992 – Londýn

Potom čo si Acrux odniesol knihy naspäť do izby sa rozhodol vydať do rušného Londýna. Zišiel dole na prízemie, kde bolo nezvyčajné ticho a s podozrievavým pohľadom zamieril do obývačku odkiaľ by sa mal premiestniť z krbu.

V obývačke bol Kreatúra, ich domáci škriatok, ktorý si potichu pospevoval a utieral neexistujúci prach na nábytku. Keď Acruxa škriatok zbadal okamžite pustil utierku z rúk a hlboko sa uklonil.

„Dobrý deň pán Black,"pozdravil mu vysokým hlasom.

„Ahoj Kreatúra,"pokynul mu Acrux hlavou na pozdrav a jemne sa na škriatka usmial.

„Ak sa bude moja stará mama pýtať alebo niekto iný z rodiny, kde som, tak povedz, že som šiel na nákupy oblečenia,"nakázal mu a prešiel ku krbu. Škriatok len prikyvoval nad každým slovom, ktoré vyšlo z jeho úst.

„A prosím urob niečo s tou kopou oblečenia čo je mimo mojej skrine,"poprosil ho.

„Všetko je mi malé." Dodal so slabým povzdychom.

„Ako si pán praje,"Kreatúra sa mu znova hlboko uklonil až mu veľké uši pľaskli o podlahu. Acrux nabral do ruky trochu hop-šup prášku a vošiel do krbu.

„Šikmá ulička,"povedal hlasito a zrozumiteľne. Okamžite ho zachvátil zelený odtieň a on už len so zavretými očami čakal kým pristane v krbe v šikmej uličke. Akonáhle krútenie prestalo, tak vystúpil do interiéru čarodejníckeho hostinca, kde to ako bolo zvykom žilo plným prúdom hostí. Okamžite sa a vydal ku bariére, ktorá oddeľovala muklovský svet od Šikmej uličky.

Šikmá ulička bola tak ako vždy preplnená ľuďmi a tentokrát aj študentmi, ktorý mali po dlhom školskom roku konečne vysnívané voľno. A Acrux mal za úlohu sa teraz všetkými predrať na druhú stranu, do obľúbeného obchodu starej mamy, kde rodina Blackových nakupovala väčšinu svojho oblečenia už od nepamäti.

Hneď ako otvoril dvere do obchodu, tak zazvonil zvonček ohlasujúci jeho príchod. Acrux za sebou opatrne zavrel dvere a dal sa do obzerania rôznych kúskov oblečenia. Oblečenie bolo zhotovené z rôznych drahých látok, ktoré už boli na pohľad hebké a ich kvalita sa vyjadrovala aj na štítkoch pripnutých na nich.

„Pán Black,"ozval sa za nim tichý hlas, ktorý patril majiteľke obchodu. Paní Thatcher bola nízka útla paní, ktorá mala prísny aristokraticky výraz v tvári a ostrý jazyk, ktorým vedela zmierniť hocijakého zákazníka, ktorému sa niečo v jej obchode nepáčilo. Obchod pani Thatcher bol známy tým, že v ňom nakupovala vyššia vrstva kúzelníckej spoločnosti a Blackovi u rodiny Thatcher boli dlhodobými zákazníkmi.

„Paní Thatcher," pokynul jej hlavou na pozdrav. „Potreboval by som nové košele," oboznámil ju so situáciou a paní len prikyvovala.

„Niekoľko bielych a takisto zo tri štyri čierne,"povedal a obzrel sa naokolo po výbere.

„Takisto niekoľko čiernych nohavíc a sák s vestami,"vymenoval ďalšie kúsky oblečenia, ktoré potreboval a znova zakotvil pohľadom na paní Thatcherovej, ktorá len bez namietok prikývla.

„Samozrejme, teraz, ak dovolíte, si vás premeriam,"povedala a vytiahla meter. Acrux si zložil dole sako, zavesil ho na vešiak a rozprestrel ruky. V obchode pani Thatcherovej strávil ďalšiu pól hodinu.

Potom, čo mal Acrux objednané veci, ktoré by mu mali prísť domov do niekoľkých dní, tak sa vybral do jeho najobľúbenejšieho obchodu a to kníhkupectva. Prv sa postavil pred výklad a sledoval najnovšiu ponuku kníh. Väčšina bola o vynálezoch modernej alchýmie alebo výtlačky známeho spisovateľa Gilderoya Lockharta, ktorým sa zadalo byť posadnuté pomaly celé ženské osadenstvo čarodejníckeho sveta.