Odchod.

1.2K 55 2
                                        

1.September 1990 - Londýn

Prvého septembra bolo u Blackových rušnejšie ako zvyčajne. Acrux bol celý nervózny a všetci naokolo taktiež. Orion bol pre istotu zavretý v kancelárií i cez to, že bola sobota a jeho jediný vnuk ide po prvýkrát na Rokfort. Regulus sedel v jedálni, poklepával si prstami o stôl už dobrú pol hodinu a sledoval jeho matku, ktorá bola snáď nervóznejšia než Acrux, ktorý teraz chytal jeho kocúra po celom dome.

„Kyrell!"zakričal Acrux už po tretíkrát na celý dom a hodil sa celým telom na kocúra, ktorému však zachytil len chvost. „Mám ťa!"Zahlásil radostne a pritiahol si kocúra k sebe, ktorý len hlasito mňaučal a snažil sa pazúrmi zachytiť drevených parkiet. Postavil sa na rovné nohy a snažil sa udržať kocúra, ktorý sa celý krútil v jeho náručí.

„No ták,"zaprosil, keď kráčal po schodoch hore do jeho izby. ,,Vydržíš tých pár hodín a potom môžeš behať po Rokforte koľko len chceš,"prihováral sa mu a snažil sa ho čo najrýchlejšie dostať do prepravky.

Keď už bol kocúr v preprave a kufor zabalený, tak si Acrux unavene sadol na posteľ a zhlboka dýchal. Celú pol hodinu naháňal svojho kocúra, ktorý sa v behaní natoľko zlepšil, že ho nemohol chytiť ani domací škriatok, tak na to ostal Acrux sám.

„Všetko v poriadku?" Ozvalo sa od dverí a mladý Black zdvihol svoj pohľad. Pri dverách stál jeho starý otec oblečený do jeho zvyčajného obleku, pripravený na odchod. Acrux len prikývol a postavil sa. Vzal do jednej ruky jeho kufor a s buchnutím ho stiahol z postele na zem, do tej druhej vzal prepravku s mačkou.

„Ukáž sem," povedal Orion a prevzal od svojho vnuka školský kufor, keď videl ako ho s námahou vlečie za sebou. Dvojica po tichu zošla dole na prízemie, kde už čakala ďalšia dvojica a to v podobe Regula a jeho matky. Walburga už držala Acruxov kabát, ktorý si bez slova obliekol.

„Pôjdeš so mnou, dobre?" Opýtala sa ho Walburga a oprášila mu ramená, následne si ho pritiahla do objatia. „Orion s Regulom ti vezmú veci," dodala, keď sa odtiahla. Mladý Black len prikyvoval.

Blackovi vyšli z domu a Acrux si preplietol prsty s jeho starou mamou. Pred ich domom sa premiestnili k stanici King's Cross, tak aby ich muklovia nevideli. Na stanici Regulus zohnal Acruxovi vozík a doňho vložil veci, ktoré si so sebou nesie na Rokfort. Keď boli pri prekážke medzi deviatym a desiatym nástupišťom sa naňho Regulus spýtavo pozrel.

„Ideš so mnou?"Opýtal sa ho a Acrux len prikývol. Pustil babičkinu ruku a chytil vozík spoločne s jeho strýkom, ktorý vykročil oproti prekážke. Mladý Black sa nebál, že narazí hoci stena prekážky vyzerala dosť pevne.

Keď prešli prekážkou pred Blackovými sa objavila purpurová lokomotíva nad ktorou visel názov Rokfortský expres. Nad vlakom sa vznášal dym vychádzajúci z komína lokomotívy a veľké hodiny ukazovali trištvrte na jedenásť. Všade na okolo boli skupinky kúzelníkov a čarodejníc spoločne s deťmi, ktoré behali pomedzi nich či aj tínedžri, ktorý si vymieňali zážitky z leta alebo zháňali svojich priateľov.

„Poď ideme ti nájsť kúpe," povedal Regulus a kývol smerom k vlaku. Acrux zobral Kyrellovu prepravku a vydal sa za nim.

Voľné kúpe našli v strede vlaku po piatich minútach. Starší z Blackov dal kufor celkom k oknu a prepravku položil naň. Acrux sa len obzeral naokolo a jemne sa usmieval.

„Je to akoby som poprvýkrát do tohto vlaku nastupoval len pred pár mesiacmi, nie sedemnástimi rokmi," ozval sa Regulus smutne a obzrel sa naokolo.

„Regulus?"Opýtal sa ho Acrux aby stiahol pozornosť svojho strýka na seba, „ Čo ak nebudem v slizoline?" Spýtal sa otázku, ktorá mu v posledné dni do mysle zašla viackrát akoby si prial. Čo ak skončí v chrabromile ako jeho otec a nakoniec bude vypálený z rodokmeňu rodiny ako jeho otec? Regulus sa len zasmial.

Slytherin boy||SKStories to obsess over. Discover now