Slytherin boy||SK

Nádej je omnoho silnejšia ako strach.

Január 1996 - Rokfort

Musel uznať, že Theo Nott odviedol svoju prácu rýchlo a poctivo, keďže na druhý deň na obed Acrux už mal zoznam trinástich mien, ktoré vedeli o útoku na Azkaban. Naštvane zafunel, zužval kus pergamenu v ruke a pomocou svojej mágie ho premenil na prach. Oprel sa bradou o zovretú päsť ako sedel v jednom z kresiel v zákutí Rokfortskej knižnice. Presunul svoje oči na výhľad okna, kde mal divadlo v podobe tréning slizolinského mužstva v metlobale. Aj takto z ďaleka videl svojho bratranca a najlepšieho priateľa, ako sa snažili spolupracovať ako tím, aj napriek tomu, že sa nevedeli vystáť.

Zosunul sa nižšie a povzdychol si. Zrazu sa mu okolo krku obmotali ruky a on okamžite spoznal omamnú vôňu pražených orieškov, sladkého drievka a čokolády. Preplietol si prsty s jednou z nich, pritiahol si ju k perám a vylepil dlhý bozk na čokoladovú pokožku jej hánok.

„Nad čím rozmýšľaš?" Opýtala sa ho Raynnox ako si oprela hlavu o tú jeho.

„Nad ničím,"Klamal, ako sa hral s jej dlhými prstami.

„Ale no ták,"Prešla mu ostrými nechtami voľnej ruky po citlivej pokožke krku. „Poznám ten výraz a ten pohľad."

Acrux povytiahol kútik úst a odtrhol pohľad z jeho spolužiakov. Sklopil oči k Raynnoxinej ruke a prezrel si jej prstene a dlhé ostré nechty natreté krvavočerveným lakom. Placom ruky prešiel po zlatom prsteni v tvare hada, ktorý jej dal na Vianoce a následne tam vylepil ďalší bozk.

„Bojím sa, Aby Raymond v tejto zime neprechladol,"zaškeril sa a vzhliadol hore k nej.

Noxie iba zakrútila hlavou a pustila jeho ruky. „Ako chceš," povzdychla si a šla si sadnúť oproti nemu k jej kope kníh. Acrux len bez slova sledoval, ako si sadla do kresla a elegantne si prehodila nohu cez nohu.

„Utápaj sa vo svojich myšlienkách sám," našpúlila pery a otvorila hrubú knihu astronómie.

Acruxovi to nedalo a pretočil očami.

„Nie tu,"povzdychol si a vyrovnal sa. Pozrel sa na kopu kníh, ktorú mal pred sebou aj on sám a premasíroval si koreň nosa. Do knižnice neprišiel oddychovať, ani rozjímať nad tým, ako poraziť Pána Zla. Ten mohol počkať, ale jeho esej na Pokročilé elixíry nie a ak by mal byť úprimný, tak naštvaný Severus ho desil viac ako sám Pán Zla s tou jeho primitívnou partičkou idiotov.

„Nevidela si moju esej na Zakázané jedy?"

Tých pár dní do útoku na Azkaban zbehli Acruxovi ako voda a keď v nedeľu ráno po útoku sedel za slizolinským stolom a čítal mena väzňov, ktorý utiekli, tak cítili napätie, ktoré panovalo vo Veľkej sieni. Študenti všetkých fakúlt len zarazene hľadeli na papier denného proroka alebo vystrašene diskutovali o téme s ich priateľmi. Mnohí z nich zazerali k učiteľskému stolu k stoličke profesorky Umbridgeovej, ktorá vytrvalo mesiace trvala na tom, že sa Pán Zlanevrátil, no dnes po nej nebolo ani slychu ani chýru.

S povzdychom sa oprel o svoju ruku a pohľadom vyhľadal Skyler, úplne ignorujúc rozhovor, ktorý sa práve rozpútal medzi Raynnox, Daemonom a Mankarom. Akonáhle zapichol svoje oči na Skylerinu maličkosť, tak aj ona presunula svoju pozornosť naňho. Po pár sekundách na ňu zúžil oči a dvakrát si poklepal ukazovákom po perách. Pre ostatných možno vyzeral, že je naštvaný alebo nad niečím hlboko uvažoval, ale preňho a Sky to bol univerzálny znak žiadosti o stretnutie. Sky na oko dvakrát prekvapene zažmurkala, rýchlo sa pozrela na zamračenú oblohu, ktorú odzrkadľoval začarovaný strop, následne naňho a okamžite na Stellu po jej boku.