Menšie starosti.

763 46 6
                                        

1. júl 1992 – Hastings

Ešte ten istý večer Acruxovi zvonil jeho prastarý otec na poplach.

Tak ako každý večer, tak aj teraz si šiel dať Arcturus Black šálok teplého mlieka pred spaním. So slabým pospevovaním si nalial do hrnčeka mlieko z džbána a jedným pohybom prútika ho zohrial. Spokojne si doprial hlboký dúšok a s pokojom na duší sledoval mračná, ktoré sa valili od mora s prísľubom búrky.

Ozval sa treskot blesku a za ním o pár sekúnd aj mohutný hrom. Arctura toto počasie neprekvapovalo, keďže južné pobrežie bolo známe honosnými búrkami v letných mesiacoch. Blackovi sa zdalo, že počuje búchanie na dvere no pripísal to hlasitému vetru za múrami sídla.

Keď sa búchanie na drevo zopakovalo, tak sa Arcturus zamračil. Odložil porcelánovú šálku na bok a vybral sa pomalým krokom k hlavným dverám. Ak za nimi niekto bol, tak nemal tušenie kto by to mohol byť takto neskoro večer.

Pre každý prípad chytil prútik pevne do ruky a otvoril ťažké drevené dvere. Okamžite ovalil silný vietor a vôňa dažďa, ktorý lial ako z krhly. Arcturus očakával niekoho z jeho rodiny , no osoba, ktorá pred dverami stála ho prekvapila ešte väčšmi.

Ak si dobré pamätal, tak pred dverami by mal stáť Payton, jeden zo spolužiakov jeho pra vnuka. Chlapec vyzeral zúbožene. Bol oblečený len v nohaviciach nad kolená, tričku s krátkym rukávom a celý sa triasol. Payton bol premočený do poslednej nitky a k jeho hroznému stavu sa len pridavala kopa blatana jeho oblečení.

„Sväty Merlin, chlapče," vydýchol Arcturus prekvapene. „Čo sa ti stalo? Poď dnu," odstúpil sa nabok a nechal chlapca prejsť do vnútra. Payton sa okamžite obchytil rukami okolo ramien a so zaslzenými očami pozrel na muža pred nim.

„Môžem hovoriť s Acruxom?"Opýtal sa a hlas sa mu po pritom triasol.

„Nie je tu," priznal Black. „Ale môžem ho zavolať, poď si sadnúť do obývačky."

Arcturus sa chlapca na nič nepýtal. Bolo mu jasné žeby mu aj tak nič nepovedal, keďže vedel aký má úzky vzťah s jeho pravnukom. Pohnal Paytona do obývačky, kde ho posadil ku kreslu najbližšie ku kozubu, ktorý sa pohybom prútika rozhorel. Ďalším pohybom prútika Arcturus vysušil chlapcovo oblečenie od dažďovej vody a odstránil blato, ďalším vyčaroval deku, ktorou Paytona prikryl okolo ramien. Následne sa otočil na portrét svojho mladšieho brata Regula prvého.

„Regulus, pošli mi sem po Orionovi alebo Walburge Acruxa, prosím,"nakázal mu a muž na obraz len prikývol. Postavil sa a jednoducho odišiel z obrazu. Potom sa Arcturus otočil na Paytona.

„Donesiem ti čaj," povedal a zmizol do kuchyne.



Acrux sa domov vrátil v dobrej nálade s úsmevom na tvári. Srdečne sa zvítal s Walburgou a ospravedlnil sa s tým, že si prv dopraje sprchu než sa k nej pripojí na večeru. Vyšiel hore do svojej izby, kde poškriabal Kyrella medzi ušami, ktorý sa rozvaľoval v strede jeho postele a so smiechom si zobral čisté domáce oblečenie.

Potom čo vyšiel zo sprchy sa usušil, učesal a zišiel dole do kuchyne, kde ho už čakala Walburga. Sedela na svojom zvyčajnom mieste a čítala si nový výtlačok Čarodejky.

„Ako sa má teta Garielle?"Opýtal sa aby začal rozhovor a posadil sa oproti nej. Jeho stará mama zložila časopis a odložila ho nabok.

„V skutku dobre," povedala a zavolala na Kreatúru aby im začal nosiť na stôl jedlo.

„Na svoj vek sa teší dobrému zdraviu" povedala znechutene. Acrux sa musel uškrnúť. Jeho teta Garielle bola sesternicou Walburgy a zároveň aj jej tetou. Ešte doteraz nechápal ich rodinné väzby ale bolo mu jasné, že Blackovi nie sú jediný čarodejnický rod, ktorý uzatvára manželstvá s vlastnými členmi rodiny aby zachovali čistokrvnosť.

Slytherin boy||SKHistorias para obsesionarse. Descúbrelo ahora