Slytherin boy||SK

Obed u Weasleyovích doma.

August 1994 - Londýn

Arcturus svojim nadšením nakazil celú ich rodinu, až na samotného Acruxa, ktorý z toho všetkého akurát tak chytal migrénu. Najviac tomu pridávalo to, že prefektkou bola jeho spolužiačka Esmay Stryker, ktorá mu teraz vypisovala každý deň. Chytal z toho tik do oka ako čítal jej paniku, následne radosť a nakoniec to ako sa mu rozpísala čo budú pravdepodobne robiť. Neobťažoval sa jej ani odpisovať a úplne jej listy odignoroval. Vyvrcholilo to tým, že si zbalil veci a odišiel na týždeň k otcovi. U Arctura to argumentoval tým, že chce s otcom stráviť nejaký čas skôr než pôjde do školy, ale pravdou bolo to, že ak by počúval chválu od neho i od ostatných, tak by mu zrejme explodovala hlava.
Sirius sa celý rozžiaril, keď sa uňho len tak z ničoho nič objavil uprostred obeda a zahlásil, že s ním strávi nasledujúci týždeň. A bol snáď ešte viac nadšený, keď začal básniť o tom ako s nimi pôjde na majstrovstvá v metlobale. To, Acrux tiež razantne zamietol. Na majstrovstvá sa vôbec nechystal ísť.
,,Ale prečo?" pýtal sa Sirius a pozoroval ho so striebornými očami. Acrux si povzdychol a napichol na vidličku kúsok kuracieho mäsa, ktoré mu otec v rýchlosti pripravil ako obed.
,,Ako som vravel Regulovi, tak aj tebe. Nie som fanúšikom metlobalu a na tom zápase by som sa zrejme unudil k smrti," vysvetlil a vložil si kúsok mäsa do úst. Jeho otec si len povzdychol a spojil dlane.

„A ostaneš tu sám?" spojil obočie a pozoroval ho ako pomaly prežúva. Acrux iba mykol ramenom.

„To mi nerobí problémy," uznal. „Ak by si mi dovolil, tak by som si sem pozval Raymonda aby si mal pokoj na duši."

Sirius si povzdychol.

„Fajn,"prikývol. „Napíš mu. Budem kľudnejší, keď tu budete dvaja."

Acrux iba zomkol pery do jednej linky a zakrútil hlavou.

„A zajtra ideme na obed k Weasleyovím. Molly by ťa rada spoznala,"dodal Sirius čím svojho syna prekvapil.

„Veď si ani nevedel, že dnes prídem!"ozval sa okamžite Acrux čo mu vyslužilo od otca len pretočenie očí.

„To by sa už nejako vyriešilo,"mávol Sirius rukou a napil sa džúsu. Acrux presunul svoj neveriaci pohľad na Pottera, ktorý sedel po Siriovom boku a následne na Rema, ktorý sedel pri Acruxovi. Lupin sa iba usmial a v očiach mu zaiskrilo.

Nehádaj sa s ním, vyčítal Acrux z očí svojho krstného otca.

Ono sa to aj dá? Odpovedal mu bez slov čo u Rema vyvolalo len malý smiech. Acrux iba zakrútil hlavou a vrátil svoju pozornosť tanieru pred nim. To len dopadne.

Ani nie o dvadsaťštyri hodín na to stál vo svojej izbe a upravoval sa. Zakasal si jednoduché čierne tričko do takisto čiernych nohavíc a doladil to čiernym koženým opaskom. Navrch si ešte prehodil jednoduché čierne vychadzkove sako, na ktoré si pripol slizolinský prefektský odznak a na prsty si navliekol strieborný prsteň s erbom ich rodiny a jeden strieborný v tvare hada.

Ešte raz sa obzrel v zrkadle a zobral do rúk darčekovú tašku, kde mal fľašu kvalitného portského vína po ktoré poslal včera večer a dosť ťažkú krabicu tých najlepších praliniek vyrobených zo švajčiarskej čokolády. Do druhej ruky zobral kyticu z červených ruží a bielych ľalií a vyšiel z izby.

„Na koho pohreb sa chystáš?"Nadvihol obočie Sirius.

„Ešte som sa nerozhodol,"zaškeril sa Acrux a podišiel bližšie ku kozubu, kde už naňho čakali všetci členovia domácnosti.