Slytherin boy||SK

Racionalita je lepšia ako sentimentalita.

Jún 1996 - Rokfort

Prisahal by, že sa Potter zbláznil, ak by nevedel čo ho k jeho správaniu motivovalo. Za posledné týždne, kedykoľvek vkročil do knižnice, tak tam našiel Harryho ponoreného pod kopou kníh a poznámok. Harry sa mu snažil vysvetliť, že to bolo k V.Č.Ú a z časti mu aj veril, no keď sa k ich lekciám oklumencie pridalo aj precvičovanie rôznych kúziel, tak jeho malému klamstvu vôbec neveril. So smiechom jeho rečiam prikývol a odporučil mu ďalšiu literatúru k útočným i obranným kúzlam, z ktorej študoval aj on.

„Z ostatných predmetov chápeš všetkému?" Pýtal sa ho, ako si oproti nemu sadol. Harry iba zahmkal.

„S tým mi už pomáha Hermiona, hlavne s elixírmi," nakrčil nos. „Mne a Ronovi spravila rozvrh podľa ktorého sa učíme. Ak vynecháme čo i len jednu hodinu alebo úlohu, tak už panikári."

Acrux sa tomu zasmial, hoci i on sám pred svojimi V.Č.Ú. niekoľko dní nespal, len aby si bol istý, že bude vedieť všetko. Nechcel si ani predstaviť čo bude stvárať na druhý rok pri M.L.O.K.-och.

„V.Č.Ú. nie sú tak strašné, ako ich každý opisuje," zasmial sa." Bude po nich skôr než si to uvedomíš," daroval mu povzbudzujúci úsmev.

„Dúfam," vydýchol Harry a spustil sa hlbšie do kresla. Ako si ho teraz prezeral, tak mu Harry prišiel ešte starší ako on sám.

Naklonil hlavu na bok: „Stále máš vízie?"

„Niekedy," povzdychol si. „Ale skôr som v hlave toho hada, než Pána Zla."

Našpúlil pery a povedal: „Zaujímavé." Nevedel a nechcel si predstaviť, aké to pre Harry ho je zaspať a zrazu sa ocitnúť v cudzej mysli, hlavne v hlave nejakého monštra.

Keď sa vracal naspäť do klubovne, tak si všimol ako sa jeho bratranec zakrada po hrade. Jeho obočie okamžite vystrelil do výšky a smer jeho krokov sa zmenil. Po tichu našľapoval, aby ho Draco nepočul a opatrne nasledoval stopy Dracovej mágie, ktoré za sebou zanechával. Acrux si nebol istý, či o tom nevedel, alebo či to robil zámerne.

Nasledoval ho až do dievčenských záchodov, ktoré sa už dávno nepoužívali vďaka duchovi, ktorý sa usadil v jednej z kabínok. Videl, ako Draco hodil s taškou do rohu kúpelne a sadol sina parapet jedného z okien. Sklopil si hlavu do dlaní, oprel si lakte o kolená a ticho kúpelne prerušili tiché vzlyky.

„Čo sa deje?" Opýtal sa a vystúpil z tieňa, v ktorom sa schovával. Draco k nemu okamžite prestrašene zodvihol oči a ruka mu vystrelila k prútiku.

„Acrux..." vydýchol, keď ho spoznal. Pristúpil ešte bližšie, a tak ako Draco, hodil tašku na zem a sadol si po jeho boku. Položil mu ruku na chrbát a Draco sa k nemu naklonil. Oprel sa oňho a jeho vzlyky sa opäť spustili. Acrux mu obmotal ruky okolo ramien a pevne ho zovrel v náruči, akoby sa ho snažil ochrániť pred všetkým zlom svet.

„Otec chce, aby som sa k nemu pridal už toto leto," dostal zo seba Draco, ako sa zvládol upokojiť. Acrux celý stuhol a jeho pohľad okamžite zamieril k prsteňu na Dracovej ruke, kde stále bol zasadený myslivec, ktorý tam dal on sám.

„Nepripojím sa k nemu," zakrútil hlavou Draco a pevne zovrel látku Acruxovej košele v prstoch. „Budem klamať, naťahovať čas, kľudne nech si ma aj muč, ale nepripojím sa k nemu. Ja nechcem, nie som ako otec."

„Drž sa toho plánu na ktorom sme sa dohodli," vydýchol Acrux a vylepil mu bozk do vlasov, na čo Draco začal prikyvovať. „Budem sa snažiť ťa odtiaľ dostať aspoň na pár dní."

Odtiahol sa od neho a Draco sa naňho pozrel svojimi Malfoyovimi sivými očami. „Ako?"

Acrux sa naňho usmial. „To už nechaj na mňa."