Slytherin boy||SK

Spánkový problém.

23. december 1991 – Londýn

Cesta vlakom im zbehla rýchlejšie ako by si Acrux prial. Teraz si obliekal zimný kabát a zaklapol kufor s vecami. Priložil si ruku pred ústa aby zakryl unavené zívnutie a lepšie sa oprel o sedačku. Pozoroval krajinu navôkol nich a sledoval ako sa postupne mení na Londýn. Keď už brzdili na stanici tak si znova zívol ako bral všetky veci.

„Tak by som spal,"povedal a oprel sa o stenu vlaku ako sledoval vystupovať ľudí z vagónu. Od Paytona sa mu dostalo iba súhlasného zamurčania. Acrux si len odfrkol a sledoval ako si spolužiak trie unavené oči. A to ich ešte čakala cesta do Paríža.

„Teším sa na Paríž,"zazubila sa Raynnox, ktorá bola úplne v inej nálade ako jej spolužiaci. Trojica slizolinčanov bola skormútená a unavená začo ona bola plná energie a entuziastická. Jej nálady sa menili ako aprílové počasie. Ešte len pred chvíľou by Acrux dal ruku do ohňa, že ak by čo i len cekol na tému Paríž tak by ho schytila za ucho a vyhodila vonku z idúceho vlaku.

„Konečne,"povzdychol si Acrux ako sa dostali k dverám. Okamžite ako vystúpil z vlaku s kufrom v závese, tak ho ovalil chladný Londýnsky večerný vzduch a on sa len zhlboka nadýchol. Ako už bol zorientovaný, kde je tak začal pátrať pohľadom po nejakom členovi jeho rodiny.

Pár metrov od nich stál Regulus a tváril sa neutrálne ako vždy, keď boli v spoločnosti. Bol oblečený v typickej čiernej farbe rodiny Blackov s rukami založenými vo vreckách dlhého kabáta, ktorý nevyzeral žeby bol práve najlacnejší. Acrux len jemne našpúlil pery aby sa nezačal usmievať ako cvok na celé okolie a vybral sa k nemu.

„Ahoj,"pozdravil ho.

„Ahoj,"pokývol naňho hlavou a objal ho jednou rukou okolo ramien.

„Dobrý večer,"ozvalo sa od trojice, ktorá stála za Acruxom.

„Dobrý večer,"odzdravil sa im Regulus a prezrel si ich zmrznuté tváre.

„Aká bola cesta?"Opýtal sa a presunul svoj pohľad na synovca, ktorý začal trkotať zubami nad chladom, ktorý ho obmotával.

„V skutku úžasná,"povedal a lepšie stisol držiak jeho kufru. „Môžme ísť?"

Regulus si len odfrkol a vybral vreckové hodiny zo zlata, ktoré boli prerobené na prenášadlo, ktoré ich malo premiestniť na sídlo v Paríži. Každý zo štvorice sa hodiniek dotkol prstom a Regulus stisol gombík na strane.

Acrux premiestňovanie s ľudmi zvládal dobre, no premiestňovanie sa prenášadlom nebolo ten správny šálok čaju preňho. Možno to bolo tou diaľkou a medzinárodným prenášaním, no všetko to krútenie a ťahanie mu nerobilo dobre a tak, bol rád, keď nohami pristál na pevnej dlážke ich sídla na ostrove Ile Saint- Louis.

„Vou," povedal ako nášiel znova stratenú rovnováhu. Obzrel sa naokolo a spoznával prvky z renesancie.

„Pani,"počul do Daemona po jeho boku. „Ako, u nás je to veľké, no nie takto." Žasol nad priestorom haly v ktorej pristali. Regulus sa pobavene zasmial.

„Slúžilo to ako palác pre niektorého z francúzskych renesančných šľachticov a muklovia si na toto potrpia," informoval ich v krátkosti o histórií tohto miesta a vybral sa do vnútra. Štvorca ho poslušne nasledovala do vnútra.

„Izby máte na druhom poschodí po týchto schodoch,"poukázal na jedny zo schodov a kráčal ďalej bez toho aby sa obzrel. Acrux len zvesil ramená, zase mal izbu na poschodí.