Slytherin boy||SK

Silné a slabé stránky Pána Zla.

December 1995 - Londýn

Pred spaním sa k Acruxovi do izby prikradol Sirius s dvoma šálkami kaka v rukách a s dekou okolo ramien. Acrux práve vychádzal z kúpelne v pyžame, keď Sirius za sebou zatváral dvere.

„Otec?" Povytiahol naňho obočie.

„Ahoj," usmial sa naňho a podal mu šálku s kakaom.

„Čo ty tu?"Pýtal sa ho a napil sa z kakaa. Následne si prešiel jazykom po perách. Bolo až príliš sladké na jeho vkus, ale jeho otec s tým však nemal žiaden problém.

„Nuž, keďže ty si sám a aj ja, tak som sa rozhodol, že sa k tebe pripojím," mykol ramenom a odišiel si sadnúť na posteľ.

„Hej! Tá strana postele je moja!" Pripomenul mu.

„Už nie," zasmial sa Sirius a pohodlne sa usadil na Acruxove miesto. Vyhodil si nohy na posteľ a následne si cez ne prehodil paplón. Acrux nad otcom len zakrútil hlavou a obišiel posteľ, aby si sadol na druhú stranu postele.

„Deje sa niečo?"Pýtal sa ho otec a sledoval, každý jeden krok.

„Nie," zakrútil hlavou. „Malo by?"

„Po večeri si zmizol ako para nad kotlíkom, tak sa len pýtam."

Acrux sa len zasmial a prehodil si cez nohy paplón. Zosunul sa nižšie na posteľ a oprel hlavou o Siriovo rameno.

„Šiel som za Arcturom," mykol ramenom a napil sa z kaka. „Potreboval som niečo vybaviť."

Sirius iba s dlhým mhm prikývol a na moment medzi nimi nastalo úplne ticho.

„A ty?" Opýtal sa Acrux. „Čo sa deje s tebou?"

„Čo by sa malo diať so mnou?"

„Neuraz sa, ale keď sme väčšinou spolu, tak sa ti huba nezastaví a teraz si ticho. Mám pocit akoby si bol mimo tento svet," zodvihol oči na jeho zamračenú tvár. Chvíľu sa naňho otec zamračene pozeral, akoby silno rozmýšľal nad tým čo povie, až si povzdychol a vylepil mu bozk do vlasov.

„Ak sa ti mám priznať, tak nemám tušenia čo robiť," začal Sirius a oprel si hlavu o tú Acruxovú. „Celá ta situácia s Voldemortom a Ministerstvom ma mätie. Mám pocit, akoby som bol na lodi uprostred mora a nemal tušenia, či čochvíľa nájdem pevninu, alebo zahyniem uprostred ničoho."

„ Každé ráno sa zobúdzam a bojím sa otvoriť noviny či list. Niečo vo mne sále čaká na to, že v nich nájdem ďalšie mená ľudí, ktorý zahynuli ich rukou. Bojím sa, že tam jedného dňa nájdem tvoje meno, alebo Harryho, alebo niekoho z našich blízkych."

Acrux prekvapene zaklepotal viečkami.

„Nemám absolútne tušenia, čo bude ďalej. Aký ďalší krok Voldemort prevedie voči nám alebo ministerstvu. Neviem absolútne nič, a to ma desí, Ax."

Zobral otca za ruku a privinul si ju k hrudi.

„Možno je to tak najlepšie," začal a na moment sa zastavil, aby si dobre rozmyslel čo otcovi povie. „Možno je to tak najlepšie, že nevieš čo ďalšie podnikne, lebo by si sa snažil ho zastaviť a zachrániť každého, kto sa mu dostane pod ruky, lebo ak by sa ti to nepodarilo, tak vina by ťa zožrala za živa."

„Ale stojí to za pokus, nie?"

Povzdychol si.

„Otec," oslovil ho. „Toto je vojna a vojna prináša obete na oboch stranách. A niečo vraví mne, že to najväčšie peklo ešte nezačalo."