Slytherin boy||SK

Abraxas Malfoy.

 2. júl 1992 – Edinburgh

Aj napriek tomu v akom citovom rozpoložení Acrux bol, tak teraz, ani nie hodinu po ich krátkej výmene názorov, kráčal po Paytonovom boku dole schodmi na večeru. Prekvapilo ho, že mu do izby bez zaklopania vtrhla najstaršia dcéra z Lestrangeových detí s naštvaným výrazom na tvári a zahlásila, že sa láskavo dostaviť na večeru. Black ešte u dievčaťa jej veku nepočul toľko jedu v hlase.

„Aj k tebe Leta nabehla ako by ju všetci čerti brali?"Opýtal sa Paytonovim smerom.

„Skoro vybrala dvere s pántov,"povedal Pay tichším hlasom ako kráčali chodbou, kde sa mala nachádzať jedáleň. Acrux len zdvihol jeden kútik úst hore a začal sa obzerať po detailoch chodby. Čím viac skúmal tento dom, čím si ďalej všímal detail hoci len v tých najmenších detailoch, tak tým viac a viac naňho pôsobila mágia zapečatená v tomto dome. Nebola to mágia ako na Roforte, kde mu hrad poskytoval bezpečie, pocit toho, že sa nemusí ničoho báť ale táto, kúzlo vyšité po stenách manoru, ho lákalo aby preskúmal každé jedno miesto v dome a nechal sa prekvapiť čo sa tam skrýva. A Acrux vedel, že Blackfyre, legendárne sídlo Lestrangeových, by mu malo čo ponúknuť.

„Tie havrany sú celkom strašidelné," podotkol Payton a poukázal na trojicu havranou nad rámom dverí. Jeden na hornej ľavej hrane dverí, druhý v strede a posledný na pravej hrane. Každý jeden z nich bol dokonale namaľovaný až na to, že každý jeden z nich mal namiesto hlavy len vtáčiu lebku.

Acrux sa na to zamračil. Bol si stopercentne istý, že havraní nad jeho dverami mali hlavy v poriadku a nie len lebku. Taktiež nad dverami od Paytonovej izby.

„Možno niečo symbolizujú,"mykol ramenom.

„Symbolizujú život v izbe,"ozvalo sa za nimi. Acrux skoro vyskočil z vyskočil zo svojej vlastnej kože a otočil sa na Raymonda, ktorý sa k nimi potichu prikradol, tak, že to Black ani nestihol zaregistrovať. Lestrange sa nad jeho reakciou uškrnul.

„Ak má každý havran hlavu, to znamená, že je niekto v izbe. Ak máju hlavy iba tí po bokoch znamená to, že niekto tu izbu obýva ale nie je tam a ak nemá hlavu ani jeden, znamená to, že izba je voľná,"vysvetlil Raymond a nadvihol jeden kútik úst.

„Predkovia to zabudovali tak aby vedeli kto kde je,"mykol ramenom. „Taktiež sa k izbám viaže mapa, ktorá je vycapená na mojom stole taktiež s pozemkami."

„Takže nás môžete sledovať aj bez toho aby sme o tom vedeli?"Opýtal sa Payton. Raymond iba pobavene prikývol a zakotvil pohľadom na Acruxovi.

„Čo ak by si šiel napred aby som sa mohol porozprávať so svojimi synom osamote?" Nadvihol Lestrange obočie. Acrux stočil svoj pohľad na Paytona s otázkou v očiach. Bolo mu jedno čo Lestrange žiada, ak si to Payton nebude priať, bude po jeho boku stáť i keby blesk a hromy hrmeli. Payton však len pomaly prikývol a Black naňho zodvihol kútik úst, otočil sa na päte a mieril si to priamo do jedálne.

Jedáleň bola majestátne. Dlhá široká miestnosť s francúzskymi oknami po celej stene domu a najviac v nej dominoval veľký stôl pre niekoľko desiatok ľudí, taktiež ako zvyšok domu bol z čierneho mramoru. Perfektne k nemu ladili stoličky s vysokými operadlami a dvoma prútikmi prekríženými na hrane.

Za stolom už sedela pani domu aj s jej dvoma dcérami. Linetta sedela hneď na prvom ľavom mieste od čela stolu a pri nej zoradená Leta so Siennou. Na pravej strane od čela boli vyhradení dve miesta, ktoré odhadoval, že sú určené preňho a Paytona. Podišiel bližšie k nim a len pokynul hlavou na pozdrav. Usadil sa na druhé miesto od čela, ktoré mu bolo etiketou prisúdené a prisunul si stoličku bližšie ku stolu.