Slytherin boy||SK

Pomsta chutí najlepšie dobre pripravená.

 Jún 1995 – Londýn

Tohtoročná cesta domov bola pre Acruxa najdepresívnejšia akú zažil. Po Cassiovom pohrebe na ktorom stál po boku Rebecci a utešoval ju, keďže jej a Cassiovi rodičia sami boli smrťožrúti, sa všetci vracali domov ešte v pochmúrnejšej nálade. Napätie medzi slizolinčanami bolo hmatateľné a Acrux nemal potuchy čo urobiť aby im zlepšil náladu. Všimol si, že i zvyčajne prestrelky medzi nimi a chrabromilčanmi ustali. Všimol si, že aj blifľomorčania s ktorými sa jeho hadi vždy rozprávali, smiali a objímali akoby sa veky nevideli, si dali odstup a nechali svojich spolužiakov trúchliť. Všimol si, že jeho slizolinčania sa utiahli sami do seba a nehovorili ani medzi sebou.

Bolo mu z toho zle. Nenávidel ten pocit bezmocnosti a hnusil sa samému sebe, keď sledoval Raymonda, ktorý bol v posledných dňoch ako bez duše. Hodiny sedel na jednom a tom istom mieste, nejedol a nepil, len hľadel do prázdna akoby bol mysľou úplne iné a Acrux si myslel, že by nebol ani tak ďaleko od pravdy. Možno jeho spolužiak využíval svoje schopnosti a celý ten čas bol vo svojich spomienkach s Cassiom.

Jediná osoba, ktorá na Raya mala nejaký efekt bola Noxie, ktorá z neho nespustila oči a ni na minútu. Sedela pri ňom, rozprávala naňho a utešovala ho, keď sa rozplakal. Dokonca sa nasťahovala naspäť do ich izby a vyhodil Acruxa z jeho postele len aby bola Rayovi čo najbližšie. I keď boli vo vlaku, tak tomu nebolo inak. Daemona vyhodila na druhu stranu kúpe k Acruxovi a Sky, a spoločne s Atarah sa usadili po jeho boku, každá z jednej strany.

Keď vystúpili z vlaku, tak prvú vec čo spoločne urobili bolo, že odprevadili Raya k jeho rodičom. Raymond starší si len zhrozene prezrel v akom stave je jeho syn a Linetta ho okamžite zobrala do náručia. Slušne im poďakovali, že sa starali o ich syna a následne sa spoločne premiestnili na Blackfyre manor na sever Británie. Následne sa postupne rozlúčil so všetkými jeho spolužiakmi a kráčal po boku s Atarah smerom k jeho otcovi a jej babičke, ktorá stala neďaleko od Siria.

„Ahoj,"pozdravil sa otcovi.

„Ahoj,"usmial sa naňho Sirius.

„Otec, toto je Atarah, moja spolužiačka a partnerka vo dvojici prefektov,"predstavil Atarah.

„Rada vás spoznávam pán Black,"usmiala sa naňho a podala mu ruku.

„Aj ja teba,"vrátil jej úsmev. Atarah sa otočil sa na Acruxa a povytiahla jeden kútik úst.

„Ak by bolo niečo nové, tak si dáme hneď vedieť, áno?"povytiahla aj obočie.

„Samozrejme,"vydýchol Acrux a objal.

„Tak fajn. Maj sa," žmurkla naňho a otočila sa na Siria. „Dovidenia pán Black. Ahoj Harry."

Otec naňho povytiahol obočie ako sledoval Atarahinú ryšavú hrivu ako mizne spoločne s jej babičkou. Acrux si iba pretočil očami, povzdychol a lepšie ulapil kufor.

„Môžme ísť?"opýtal sa otrávene. Sirius nad nim iba zakrútil hlavou a spoločne všetci traja sa rozišli preč z nástupištia. Pred budovou stanice na Harryho čakal jeho strýko a Acrux sa čudoval, že s ním Potter musí byť.

„Ministerstvo mi ho nechce dať do starostlivosti,"povedal Sirius ako mával Harrymu.

„Čože?"zamračil sa.

„Vraj nie som spôsobilý postarať sa o maloletú osobu a je mi odporučané aby som si držal odstup aj od teba," zasyčal Sirius a zovrel dlane do pästí. Acrux si na to iba odfrkol.