Slytherin boy||SK

Konečne doma.

 1. september 1991 – Londýn

„Kľud,"začal Acrux a zišiel s kufrom na prvý schod. „Kľud,"pokračoval naďalej a rýchlejšie schádzal dole. „Kľud!"Už kričal pričom teraz doslova na prízemie letel aj s batožinou v závese.

„Môžeš sa upokojiť?"Opýtala sa ho Walburga, ktorá stála ako stĺp pri prvom schode.

„A!"Kričal Acrux ako sa zachytil kovového zábradlia. „Nestíhame!"

Walburga len pretočila očami.

„Stíhame všetko na čas," povzdychla si a upravila si látku tmavomodrých šiat.

„Ak nestihnem vlak, tak sa snáď obesím," krútil hlavou a ponáhľal sa k dverám. Otvoril ich tak rýchlo, že ťažké dvere narazili do steny.

„Upokoj sa,"varovala ho znova stará mama a on sa na ňu pozrel s vyvalenými očami.

„Upokojím sa, až keď budem sedieť vo vlaku," povedal jej a pritiahol si kufor bližšie k telu. Bolo o pár minút jedenásť a on nestíhal, čo ho stresovalo viac než by malo.

Ráno sa zobudil o hodinu neskôr než mal v pláne, potom pól hodiny naháňal Kyrella po celom dome no nakoniec mu aj tak kocúr utiekol a raňajky tiež nestrávil v tom najpríjemnejšom duchu. Vylial na seba šálok ovocného čaju a musel sa ísť prezliecť, čo mu nepridalo na dobrej nálade.

„Svätý Merlin a jeho potomkovia," skrútila Walburga oči k nebu a zavrel za sebou dvere.

„Poď už,"náhlil ju Acrux a prestúpil si z nohy na nohu. Walburga len nad nim zakrútila hlavou pričom sa jej uvolnili pramienky kučier, ktoré mala založené za uchom. Chytila ho za nastavenú ruku a trhnutím ich premiestnila rovno na nástupište deväť a trištvrte.

„Vďaka Merlinovi,"vydýchol, keď bol spokojný s tým, že stihne vlak odchádzajúci čochvíľa smerom na sever Británie. Následujúcu chvíľu, vďaka jeho rýchlim reflexom sa tak-tak, že stihol uhnúť dvojici ryšavých dvojčat, ktoré by ho zvalcovali so zemou.

„Kreténi," ušlo mu, keď zbadal, že dvojčatá ho ani nezaregistrovali.

„Krvizradcovská háveď," ušlo Walburge ako krčila nos nad identickými chlapcami, ktorí sa ako veľká voda valili k vlaku.

„Poznáš ich?"

„Kto by ich nepoznal,"krútila nosom Walburga. „Weasleyovci. Tí majú viac deti než by sa patrilo," odfrkla.

„Nie že sa s nimi zapletieš," poukázala naňho prstom. „Inak sa mi na oči už ani neukazuj."

„Samozrejme,"prikývol a taktiež s nakrčeným nosom sledoval dvojicu ako sa pripojila k vysokému chlapcovi tmavšej pleti. Acrux len znechutene našpúlil pery a otočil sa na starú mamu.

„Ja idem nájsť chalanov,"informoval ju a nasadil jemný úsmev. „Stretneme sa na Vianoce."

„Na Vianoce," vydýchla a pritiahla si ho naspäť do vrúcneho objatia.

„Ahoj," vtisol jej bozk na líce. „Pozdravuj dedka s Regulom a Karou."

„Samozrejme,"pohladila ho po tvári a spustila ruku dole. Acrux sa na ňu ešte raz usmial a vybral sa k purpurovej lokomotíve. Nastúpil do druhého vagónu a dal sa do pátrania po svojich najlepších priateľoch.

„Pozor!"Okríkol chlapca, ktorý doňho buchol. Acrux sa okamžite zatváril znechutene a upravil si habit. Zdvihol pohľad a prezrel si chlapca, ktorý naňho vyjavene civel cez okuliare s kruhovým rámom.