Slytherin boy||SK

Vždy len zdvorilo a slušne.

December 1994 - Rokfort   

,,Acrux!" zvolal Daemon ako prekročil prah ich izby. Black sa iba zasmial a nechal sa objať od svojho spolužiaka, ktorý ho privítal len s uterákom okolo pásu.

,,Nemáš byť na obede?" nadvihol naňho Acrux obočie a odhodil tašku na bok.

,,To by som mal," pripustil Daemon a došiel ku svojej komode. ,,Ale to by som sa nemusel zasviniť pri hodine herbologie," mykol ramenom a spustil uterák dole zo svojich bokov. Acrux nad ním iba zakrútil hlavou a obrátil sa ku svojmu oblečeniu, keďže v tomto nehodlal ostať.

,,Čo ste brali ako posledné na transfigurácii?" opýtal sa a obliekol sa do belostnej košele.

,,To snáď nemyslíš vážne Ax," ozval sa za ním Daemon čím na seba upútal jeho pozornosť. ,,Ty ujdeš hrobárovi z lopaty a okamžite ideš na vyučovanie?"

,,A?" mykol tentokrát on ramenom a zamračil sa nad tým čo uvidel na spolužiakovej ruke. ,,Toto ty snáď nemyslíš vážne?" pristúpil bližšie a uchopil Daemonovú ruku aby si ju natočil k sebe. Jeho spolužiak mal na predlaktí vytetovanu dýku okolo ktorej sa stáčal had a jej čepeľ bola zaborená medzi ružami.

,,Tri týždne som mimo a ty už máš tetovanie? Kto ti ho spravil?" zomkol pery do úzkej linky, no Daemon sa zaškeril.

,,Jeden zo študentov Durmstrangu. Symbolizuje to nás štyroch," začal Daemon. ,,Rúže predstavujú Noxie," poukázal prstom na rúže, ,,had mňa, oko Raya s tými jeho schopnosťami," presunul prst k rukoväti dýky, kde bolo zobrazené ľudské oko, ,, a dýka teba."

,,Dýka?" povytiahol Acrux pobavene obočie a opäť sklopil pohľad k Daemonovmu tetovaniu.

,,Sám si vravel, že dýka nie je zlá, ani dobrá. Môže ťa dostať do hrobu, no môže ti pomôcť kedy to budeš najviac potrebovať," vysvetľoval ďalej Daemon. ,,Ty ma raz tými svojimi kecami dostaneš do hrobu, no pomohol si mi, keď som to najviac potreboval a to ti nezabudnem," vydýchol a pozrel sa Acruxovi do očí.

,,Vieš, že u nás máš dvere vždy otvorené," pripomenul mu. Vedel presne na čo jeho spolužiak naráža, hoci stále nevedel prečo sa vtedy u nich doma objavil.

,,Viem," prikývol Daemon. ,,Preto ostávam tieto Vianoce na Rokforte."

,,Si si tým istý?" opýtal sa Acrux prekvapene a pustil jeho ruku.

,,Áno," zomkol pery do jednej linky a odstúpil krok naspäť ku svojmu oblečeniu.

,,Vieš, ešte si mi stále nevysvetlil čo sa v ten večer stalo," pripomenul mu Acrux a sadol si na svoju posteľ. Oprel sa do dlaní a sledoval spolužiaka ako si vyberá oblečenie. Daemon sa zastavil v pohybe a obzrel sa na spolužiaka ponad rameno, zvyčajne svetlo v jeho očiach úplne vymizlo. Zhlboka sa nadýchol, sklonil hlavu dole a prešiel si rukou cez tvár.

,,Moji rodiča sa nebrali práve z vlastnej vôle," začal a obliekol si košeľu. ,,Nuž, a ani ja a moji súrodenci nie sme deťmi, ktoré vznikli z lásky."

Acrux len našpúlil pery a prikývol, hoci to jeho spolužiak nemohol vidieť, keďže mu bol stále otočený chrbtom a zapínal si gombíky košele. Vedel, že dohodnuté manželstvo je v ich svete čistokrvných čarodejníkov úplne bežná vec.

,,A povedzme si, že už od mala si uvedomujem ako odporne sa môj otec správa k mame," povzdychol si Daemon a zasekol sa v polovici vety.

,,V ten večer sa vrátil domov opitý," začal a otočil sa na Acruxa. Toho zarazilo, ako utrápene sa jeho priateľ tváril. ,,Bol tak naštvaný a celé si to vybíjal na mame. Kričal na ňu, urážal ju a mne pukli nervy Acrux," mávol rukou. ,,V takýchto prípadoch tam vždy bol niekto z mojich bratov, aby otca upokojil alebo pripadne odzbrojil, ak by sa nám snažil ublížiť kúzlom. No vtedy sme tam boli iba my traja."