Slytherin boy||SK

Stretnutie stratených príbuzných.

1. September 1992 – Londýn

Tento rok to nebolo pre Acruxa také hektické ako tie minulé. Ráno vstal zavčasu, obliekol sa, skontroloval si všetky veci do školy a pokojne sa naraňajkoval. Všetko stíhal a nemusel sa nervózniť nad poznámkami jeho starej mamy, ktorými ho mala vo zvyku krstiť vždy keď sa niekam chystal.
Vadil mu iba jeden jediný fakt a to váha jeho kufru. Mal v ňom toľko kníh až ho len tak-tak zodvihol zo zeme. Nechápal načo sú mu všetky knihy Lockharta a v duchu už preklínal profesora, ktorý bude učiť Obranu proti čiernej mágii. Zrejme to bol úplný blázon, keďže im dal predpísať toľko kníh od toho istého spisovateľa.
Keď včera večer čítal list, ktorý mu prišiel niekoľko dní predtým, tak len krútil hlavou. V duchu ďakoval ich domácemu škriatkovi, že tie všetky knihy kúpil on sám a Acrux sa nemusel vláčiť do Šikmej uličky, kde by sa zrejme ani neprinútil kúpiť toľko výtlačkov Lockhartových diel.
Zniesť kufor dolu schodmi bolo ľahké, keďže ho položil na zem a dolu ho jednoducho spustil. Dostal samozrejme karhanie od starej mamy ale to bolo nič oproti tomu ako sa musel s ťažkým kufrom vláčiť hore schodmi do vlaku. Dychčal ako zodretý kôň a ďakoval všetkým svätým za spolužiakov, ktorý mu pomohli kufor dostať do vlaku.
Payton a Daemon, s ktorými sa zvítal na stanici, mali na vec rovnaký názor ako Acrux. Payton vymenoval snáď všetky nadávky ktoré poznal, keď spoločne s Daemonom vykladal kufor hore.
Potom ako mali kufre v kúpe, tak sa vrátili znova späť k rodinám aby sa s nimi rozlúčili.
Ako Acrux stál pri Regulovi s Walburgou tak si všimol ako sa k nemu vlečie Raynnox s veľkým kufrom a taktiež nevyzerá žeby ho mala najľahší. Okamžite sa ospravedlnil u rodiny a ponáhľal sa jej pomôcť.
Raynnox vyzerala omnoho inak než na začiatku prázdnin. Skoro sa na jej ja vôbec nepodobala a Acrux ju pomaly nespoznal. Jej po pás dlhé vlasy boli skrátené po ramená čo viac zvýraznovalo jej srdcovitý tvár tváre a veľké hnedé oči, ktoré sa okamžite rozžiarili akonáhle Acruxa uvideli ako sa k Noxie blíži. Spolužiačkin široký úsmev ho zahrial na srdci a okamžite ho nútil škeriť sa taktiež.
,,Acrux!" Zvolala nadšene a vrhla sa mu okolo krku. Acrux sa usmial so záhybu jej krku a obmotal jej ruky okolo pásu.
,,Ahoj," pozdravil sa jej a odtiahol sa od nej.
,,Vďakamerlinovi, že si tu lebo myslím, že mi ruky odpadnú," povedala pobavene a poukázala na kufor pri jej nohách. Acrux sa len zasmial a chytil kufor.
,,Nie si jediná, ktorá má ťažký kufor," mykol ramenom a ťahal kufor k vlaku.
,,Nový profesor sa zrejme zbláznil. Mam rada Lockharta ale jeho knihy sú podľa mňa zbytočne pri výuke," povzdychla si Noxie a Acrux len prikývol.
,,Ray!"Zvolala zase Noxie a už brala do náručia Paytona, ktorý sa takisto začal škeriť.
,,Kde si nechala kučery?" opýtal sa Payton pobavene ako sa dotiahol z jej náručia. Noxie sa zasmiala a prešla si po rovných vlasoch.
,,Doma,"povedala a sledovala ako Acrux ťahá po schodoch kufor hore. Payton sa okamžite chopil šance a chytil kufor za spodok a nadvihol ho. O pár sekúnd bol kufor vo vlaku a následne aj v kúpe.
Keď už mala aj Raynnox kufor v ich spoločnom kúpe tak sa Acrux išiel, teraz naozaj rozlúčiť z rodinou. Dal Walburge bozk na líce a pripomenul Regulovi, že má upozorniť Oriona aby príliš Kyrella nerozmazľoval s tuniakom, čo mal v poslednej dobe vo zvyku, kdeže mu kocúr zrejme prírastol k srdcu. Regulus ho len pobavene odbil a poslal do vlaku aby ho ešte stihol. Acrux nad nim zakrutil hlavou, ešte raz ich obidvoch objal a vybral sa do kúpe.
Pár minút potom ako sa vlak rozišiel a štvorica slizolinčanov bola zabratá do rozhovoru, tak sa rozleteli dvere kúpe a v nich stal malý prvák, ktorý vyjavene civel oči na dvere, ktoré sa otvorili rýchlejšie než by čakal.
,,Ospravedlňujem sa,"začal hneď. ,,Všade inde je plné. Mohol by som si sadnúť k vám?" Opýtal sa a zaklipkal očami.
,,Samozrejme,"prikývla Raynnox a poukázala na voľné miesto po Paytonovom boku a i po tom svojom.
,,Ďakujem," široko sa usmial a pritiahol svoj kufor do vnútra. Dal si ho pod sedačku, zavrel za sebou dvere a sadol si k Paytonovi.
,,Prvýkrát na Rokfort?"nadvihol Payton obočie.
,,Áno, som docela nervózny," priznal sa a Acrux jemne nadvihol kútik úst. Bolo očividne, že chlapec nie je introvert a nebojí sa osloviť aj úplne cudzích ľudí. Ako ho ho Black študoval, tak rysy jeho tváre mu boli až príliš známe.
,,Nemáš byť z čoho," zasmial sa Payton.
,,To mi vravel aj ocko ale stále mám pocit, že toto je sen a ja sa čoskoro zobudím," zaškeril sa.
,,Máš tušenia, kde by si mohol byť zaradený?"pýtal sa ďalej Payton. Chlapec mykol ramenom.
,,Dúfam, že v slizoline, keďže tam bola celá ocková rodina ale možno skončím aj v bifľomore ako mamka," rozhovoril sa chlapec, čo u Acruxa vyvolalo úsmev.
,,Inak ja som Menkar Black," povedal a podal Paytonovi ruku. Ten ostal v šoku, tak isto ako Acrux a ostatný v kúpe. Acrux prekvapene zaklipkal očami a vymenil si pohľad s Raynnox, ktorá naňho uprela prekvapený hnedý pohľad.
,,Deje sa niečo?" pýtal sa Menkar akonáhle si všimol pohľad ostatných. Nakoniec len sklamane zvesil ramená.
,, Že vy ste jedny z tých, ktorý nemajú radi čistokrvných čarodejníkov," povedal sklamane a Payton sa k nemu okamžite otočil.
,,Nie, nie,"upokojoval sklamaného chlapca okamžite. ,,Práve naopak. Len si nás prekvapil, keďže sme nevedeli, že Blackoví majú aj iné deti."
Acrux naňho stále prekvapene civel oči a až teraz si uvedomil, že jeho prastarý otec spomínal, že syn jeho syna nastupuje tento rok na Rokfort. Avšak, nemyslel si, že naňho natrafí hneď v prvý deň a vôbec, že ešte vo vlaku.
,, Ako to myslíš? Ďalšie deti?"zisťoval Menkar.
,,Nuž, ja som Raymond Lestrange, toto sú Daemon Chadwick a Raynnox Morgan," predstavil ich a postupne na nich ukazoval.
,,A tu je Acrux Black," predstavil Acruxa ako posledného čo ho prebralo z myšlienok. Menkar na Acruxa prekvapene valil oči. Ten sa však okamžite spamätal a široko sa usmial.