Slytherin boy||SK

Zabudnuté momenty.

Február 1992 - Rokfort

Nasledujúci deň sa Acrux nemohol celkom sústrediť na vyučovanie. Celý čas sa vrtel na stoličke, bubnoval prstami o dosku lavice a očami tikal po každej miestnosti v ktorej mal hodinu. Jeho nepozornosti si všimli aj spolužiaci a zahŕňali ho kopou otázok v každú možnú chvíľu. Acrux ich samozrejme odbíjal s tým, že sa majú venovať vyučovaniu.

Niekoľko minút pred piatou večer sedel na posteli a očami tikal ku hodinám. Dve minúty predtým než hodiny odbili päť hodín večer sa zdvihol z postele a s vysvetlením, že ide za profesorom Snapeom vyšiel z izby. K jeho kabinetu klopal presne ako odbilo päť hodín a nervózne prešliapol z nohy na nohu.

„Presný ako hodinky,"ozval sa Snape ako otvoril dvere. Acrux sa jemne usmial.

„Dobrý večer," pozdravil sa a vošiel do vnútra kabinetu.

„Prejdeme do mojich komnát," povedal Snape a vydal sa k dverám v rohu miestnosti. Acrux prekvapene zaklipkal očami, no profesora nasledoval. Nikdy v súkromných komnatách svojho profesora nebol a ani sa nikdy na to neodvážil pomyslieť.

Ako prešiel cez prach dverí, ktoré otvoril profesor tak museli vyšliapať točivé schodisko hore. Acrux sa musel zachytiť chladného kovového zábradlia ako sa za nim zabuchli dvere a schodisko sa začalo samo krútiť hore.

Schodište vyustilo rovno do obývačky. Acrux ostal prekvapený. Celú jednú stenu miestnosti tvorilo sklo cez ktoré bolo vidno tmu nočného jazera, uprostred bol umiestnený čierny kožený gauč spoločne s dvoma kreslami a dreveným stolíkom, po stranách boli knihovne s knihami a takisto aj stolík s čajovým servisom a množstvom pohárov alebo aj fliaš s rôznym obsahom. Zo stropu videl kryštálový luster prepletený množstvom sviec a osvetľoval celú miestnosť.

„Posaď sa," Snape pokynul smerom ku gauču a Acrux si poslušne sadol.

„Máš to tu útulne,"povedal Acrux a tykanie profesorovi mu prišlo obzvlášť divné, keďže si zvykol ho oslovovať jeho titulom.

„Ďakujem," povedal Snape a prešiel ku čajovému servisu v rohu miestnosti. „Niektorý si myslia, že spím v rakve alebo v hrobke hlboko pod hradom."

Acrux si pobavene odfrkol.

„Nemyslia si to o nás všetkých?"Opýtal sa pobavene a sledoval každý pohyb profesora. Severusovi vybehol jeden kútik úst pobavene hore, no neodrazilo sa mu to v očiach. Vložil niekoľko lístkov mäty do čajníka a jedným pohybom prútika priviedol vodu v ňom na bod varu. Následne ho položil na tácku ku dvom šálkam a preniesol ho na drevený stolík pred Acruxom.

„Dve cukry ako zvyčajne?"Opýtal sa.

„Nie,"odpovedal Acrux. „Nesladím."

Severus naňho nadvihol obočie.

„Zvykol si cukriť až v čaji bolo viac cukru než vody," podotkol Severus a nalial Acruxovi čaj, ktorý mu aj podal. Acrux len mykol ramenom a doprial si dúšok čaju.

Snape iba prikývol a sadol si do kresla oproti svojmu študentovi. Bez slovne ho pozoroval a snažil sa prísť na to, čo mohlo takto mladého chlapca priviesť až k oklumencii, ktorá by mala byť nedostupná takýmto mladým ľudom. Premýšľal o tom celý večer no k odpovedi sa nedopracoval.

„Uvedomuješ si čo oklumencia obnáša?"Opýtal sa ho na rovinu a Acrux odložil šálku s čajom na stolík.

„Iba v malom rozlíšení. Viem, že k jej ovládnutiu je najlepšia cesta praxou a k tej potrebujem aspoň malé vodíkovo, ktoré si sám neviem poskytnúť," vysvetlil a zložil si ruky do lona.