Slytherin boy||SK

Kúzlo Španielska.

August 1992 – Londýn

Následujúce týždne prázdnin zbehli skôr než sa Black stihol nazdať. V laboratóriu strávil po Everettovom boku väčšinu letných prázdnin. Vyvrcholilo to až tým, že poňho musela prísť Walburga, ktorá z nevysvetliteľného dôvodu bola celá bez seba. Pred nim to odôvodnila tak, že s ňou trávi málo času, pričom to bola práve ona, kto ho vždy odnášal k prahu laboratória.

Nakoniec tomu celému dala na hlavu korunku. Nie len že sa musel rozlúčiť so svojím dobrým priateľom ale teraz musel stráviť niekoľko dní v jednom dome s jeho najmenej obľúbenou osobou z celej rodiny. Mal stráviť s Cygnom a jeho manželkou celé dve týždne v španielskej Malage, keďže Irma, Wlburgina mama, si zmyslela, že usporiada rodinný výlet, ktorý zahrňoval aj jeho. Mal stráviť dve týždne s Cygnom a Druellou, Polluxom a Irmou i so starou mamou, ktorá si ho brala so sebou aby sa tam, podľa jej slov, nezbláznila.

„Stará mama,"prosil ju pri večeri deň pred odchodom. Večera spoločne s celou rodinou, čo bolo u nich v poslednú domu výnimočné. Pri stole bol Orion i s Walburgou, Regulus s Karou a i Arcturus, ktorý sa na Acruxa a jeho márne snahy presvedčiť starú mamu aby ostal doma, len škeril.

„Už som povedala. Ideš so mnou,"trvala si na svojom. Acrux sa len naklonil k nej a chytil ju za ruku. Nasadil výraz malého nevinného dieťaťa ako to mal vo zvyku, keď bol menší.

„Prosím, ja pôjdem kľudne aj s Regulom do podniku alebo so starým otcom na ministerstvo, len nech tam nejdem. A som si stopercentne istý, že aj prastarý otec bude potrebovať s niečím pomôcť," hovoril a stočil pohľad na Arctura, ktorý len začal krútiť hlavou. Bavilo ho, robiť jeho vnukovi napriek. Acrux naňho len zúžil oči.

„Ideš so mnou a nechcem počuť žiadne námietky," povedala Walburga a vytiahla ruku z Acruxového zovretia aby sa mohla napiť. Acrux len zúfalo vypúlil oči.

„Ale no ták," nevzdával sa ale potom čo po ňom Walburga hodila prísny pohľad, ho opustila aj posledná kvapka nádeje. Zničene si povzdychol. Otočil sa na Oriona a naklonil s ak nemu.

„Ak po týchto dvoch týždňoch budeš mať o švagra menej, tak sa nečuduj," povedal mu a pozeral sa mu priamo do očí. Orion iba provokatívne nadvihol kútik ust a mykol ramenom.

„V hrobke je miesta dosť," zahlásil a napil sa vína. Acrux len zakrútil hlavou a postavil sa od svojej napoly nedojedenej porcie mäsa. Bez akýkoľvek ďalších poznámok sa vybral preč.

„Kam ideš? Ešte si nedojedol," ozvala sa za nim stará mama ale on sa neotočil naspäť.

„Idem si zbaliť lano, kebyže ma prepadne chuť obesiť sa."

Málaga, druhé najväčšie mesto na Pobreží Slnka bolo také isté ako si ho Acrux spred roka pamätal. Slnečné, napáchnuté morským vzduchom a hlavne plné mladých ľudí vo dne i noci. Keď tu bol minulý rok len s Polluxom a Arcturom, tak zistil, že španielski muklovia sa od tých anglických líšia a to o dosť.

Ale teraz, keď kráčal po cestičke vysypanej bielym kameňom vôbec nepociťoval tú eufóriu, ktorú mal zo slnka minulé leto. Možno to bolo tým, že tam vôbec nechcel byť alebo aj tým, že pár metrov pred nim ho čakala jedna z najmenej obľúbených osob v jeho celej rodine a to počítal dokopy aj Malfoyovích.

Cygnus bol o niečo mladšou kópiou Oriona, ktorá si kopírkou prešla tak minimálne trikrát a pritom ju niekto ešte aj poriadne pokrčil. Acrux by stavil svoju ľavú ruku, že všetku eleganciu a krásu, ktorou rodina Blackových disponovala získala Walburga, Cygnova staršia sestra a jeho brat, o ktorom sa v ich rodine nehovorí a jemu ostali iba malé odrobinky. Alebo to mohlo byť aj tým, že mal určité črty po svojej matke, ktorá nikdy nebola jedna z tých najkrajších.