Inside your heaven [HP Fanfiction]

1. Všetko je raz po prvýkrát

„Keď každý deň posunieme naše hranice, krok po kroku, prekonáme strach, ktorý nám v tom bráni alebo obmedzuje, zmocniť sa svojho vlastného života." (Angelo d'Arrigo)

Rok 1969

„Meškáte, slečna Blacková!"

„Ospravedlňujem sa, profesor Flitwick," sklopila svoj pohľad Andromeda Blacková. Bolo to prvýkrát v živote, čo meškala na nejakú hodinu.

Zdržala sa kvôli Narcisse, ktorá mala slabšiu chvíľku. Jej sestra ju potrebovala a bola si istá, že profesor Flitwick ju vypočuje po hodine.

Ukázalo sa, že dnes nemal veľmi dobrú náladu. „Slečna Blacková, dnes večer príďte do mojej pracovne. Dostanete trest."

„Ale, pán profesor, moja sestra-"

„Slečna Blacková, dnes nemám svoj deň, tak ak nechcete, aby vaša fakulta stratila aj body, urobte, čo som vám povedal," prikazoval jej drobný učiteľ Čarovania.

Andromeda prikývla a potom odišla z jeho kabinetu. Cítila sa smutne. Vždy bola vzorná študentka. Svoju fakultu nepripravila o takmer žiadne body a ešte nikdy nemala školský trest za to, že porušila školský poriadok.

Vrátila sa do Slizolinskej klubovne nahnevaná. Vybehla hore po schodoch do dievčenských spálni, ale nevošla do svojej, ale do štvrtého ročníka, kde našla svoju mladšiu sestru Narcissu.

„Už sa cítiš lepšie, Cissy?" sadla si k nej na posteľ a chytila ju za čelo, aby zistila, či má jej sestra stále teplotu.

„Trocha," odvetila jej Narcissa. „Čo sa ti stalo? Si nahnevaná."

„Dostala som trest od Flitwicka, lebo som došla neskoro."

„Od Flitwicka? On vie, čo je to dať niekomu trest?"

„Zjavne áno, Cissy," objala ju sestra. „Som rada, že ti je lepšie."

„To iba preto, lebo si pri mne, Andy," opätovala jej objatie. „Keby si tu nebola, tak mi je stále veľmi zle. Neviem, prečo je mama na mňa taká zlá. Na nás všetky. A Bella sa chová hrozne odkedy sa vydala za toho hlupáka a vôbec nás už nemá rada."

„Ale má nás rada," oponovala jej Andromeda, hoci mala z toho podobný pocit, ako jej mladšia sestrička. Odkedy sa v lete ich sestra Bellatrix vydala za muža, ktorý jej bol predurčený, netrávila so svojimi dvoma sestrami takmer žiaden čas. Obe to veľmi mrzelo, lebo kedysi boli nerozlučiteľné. To kedysi jej ale prišlo, akoby to bolo už naozaj veľmi dávno.

„Mala by si ísť na ďalšiu hodinu, Andy, aby si zase nemala kvôli mne trest," upozornila ju Narcissa.

„Nuž pôjdem, máš pravdu," prikývla Andromeda a pobozkala svoju sestru na líce. „Keby ti bolo nejako veľmi zle, tak po mňa niekoho pošli."

„Budem v poriadku," prikývla jej mladšia sestra a tak sa Andromeda vybrala na ďalšiu hodinu.

***

Po večeri vo Veľkej sieni sa vybrala do kabinetu profesora Flitwicka, aby vyhovela jeho trestu. Zaklopala na dvere a keď vošla dnu, všimla si, že profesor nie je sám. Na jednej stoličke sedel chlapec, ktorého poznala len z hodín a z videnia. Volal sa Ted Tonks a bol z Bifľomoru.

„Len poďte ďalej, slečna Blacková," pobádal ju profesor. „Dnes ste nebola jediná, kto prišiel neskoro na hodinu. Aj túto, pán Tonks, vyrobil rovnaký problém. Takže dnešný trest budete mať spolu."