Inside your heaven [HP Fanfiction]

21. Zoznámenie s Aurorou

„Cnosť a sila sú jedno a to isté. Závisť, žiarlivosť, ctižiadosť, všetky druhy lakomstva sú pasíva; láska je akcia, je uplatnením ľudskej sily, ktoré je možné len na slobode a nikdy nie z donútenia."(Baruch Spinoza)

Bellatrix s Rodolphusom odišli a Andromeda stále myslela na to, čo jej sestra povedala. Nemohla spať, stále sa prevaľovala v posteli a úplne si uvedomovala, že sú s Tedom v nebezpečenstve. Že Ted je hlavne vo veľkom nebezpečenstve. Bolo jej strýka ľúto. Preto bol taký samotár, nikdy viac sa neoženil a nemal deti. Zabili mu lásku jeho života a on ďalšiu hľadať už nemusel, pretože vedel, že by iná neprišla. Slzy ju štípali v očiach a naozaj preklínala to, že sa narodila do takejto rodiny. Nemohla uveriť tomu, že by niekto z nej rodiny dokázal niekoho zabiť. Ešte nikdy sa necítila taká sklamaná a smutná. Nielenže jej rodina si zakladá na krvi, ale ešte je aj ochotná pokojne kvôli tej krvi vraždiť.

Andromedu striaslo. Prevalila sa na druhý bok, mysliac na Teda a na to, aké krásne by to bolo, keby boli veci jednoduchšie a keby ona nebola čistokrvná a Ted muklorodený. Nuž pôvod a rodina sa zmeniť nedali.

***

„Holubička, čo tu robíš?" Alphard Black prekvapene hľadel na svoju neter, ktorá ho prišla navštíviť do jeho malého domčeka. Zvyčajne k nemu nechodievala, to on chodieval k ním do domu. Pokiaľ si pamätal, bola u neho iba raz. Druella ho pokladala za nevhodného, aby sa s dievčatami vôbec stýkal, ale Alphard sa nevzdal. Nikdy nemal vlastné deti a Andromeda bola pre neho ako dcéra.

„Bella mi povedala," Andromeda si zotrela slzu, ktorá jej tiekla po líci, „povedala mi, že Taniu zabili. Klamal si mi!"

„Holubička, poď ďalej," odstúpil od dverí a pomohol jej vojsť dnu. „Nechcel som ťa raniť."

„Je mi to ľúto," objala ho silno. „Prečo ti niečo také urobili? Prečo si mi nepovedal pravdu?"

„Pretože som ťa nechcel zaťažovať a raniť. Nechcel som, aby si vedela, čoho je táto rodina schopná. Chcel som ťa iba chrániť, Andromeda."

„A chcel si mi dať nádej, že Ted a ja, že možno prežijeme toto všetko, však? Ale dobre vieš, že nie!" vytrhla sa mu z náručia a zúfalo začala plakať.

„Andromeda, ja nedopustím, aby ti niekto ublížil!"

„A ako to mu zabrániš? Keď sa raz táto rodina rozhodne, tak my dvaja nič nezmôžeme! Mal by si to dobre chápať, pretože si prišiel o svoju lásku, vinou tejto hroznej rodiny, ktorú z duše nenávidím!"

„Andromeda!"

„Čo som komu urobila, že môžem byť šťastná?"

„Ty budeš šťastná," pohladil ju po vlasoch. „Uvedom si, že to bolo veľmi dávno, čo sa to stalo. Tvoj otec nie je ako ten náš. Ver mi, Andromeda, Cygnus nie je vrah a Druella tiež nie. Nikto Teda nezabije."

„Ako si môžeš byť taký istý?" pýtala sa ho Andromeda.

„Pretože ti pomôžem, už som ti to povedal. Som na tvojej strane a na strane lásky. Vždy som bol na strane lásky," usmial sa na ňu.

„Hoci ti tú tvoju vzali?"

„Poď so mnou," podal jej ruku a ona sa nechala ním viesť do salónika v dome, ladeného do žltej farby.

Andromeda si všimla, že na drevenej stoličke sedí žena a vyšíva. Žena bola o pár rokov staršia ako jej matka, nie o veľa. Dlhé hnedé vlasy mala zapletené do vrkoča a na sebe mala bordové šaty.