„Láska je mocná mágia. Aj keď si sám čarodejník, nikdy nepochopíš jej kúzla." (Johan Wolfgang von Goethe)
Andromeda a Ted sa ponáhľali do nemocnice Sv. Munga, aby sa presvedčili, že Nymphadora je iba vyčerpaná, ale nie je v ohrození života, tak ako im povedal Moody. Andromeda bola stále úplne šokovaná všetkým, čo sa dozvedela a cez krk mala previazanú čiernu šatku. Mala pocit, akoby sa ocitla v ďalšej nočnej more. Jej jediná dcérka bola ranená a jej bratranec, ktorého mala toľko rada, bol mŕtvy. A všetko sa to stalo vinou jej vlastnej sestry. Krv jej krvi.
Pred izbou narazili na staršieho muža s vlasmi myšacej farby. Jeho tvár bola posiata jazvami. Milo sa na nich usmial. „Vy musíte byť Tonksovej rodičia. Bude v poriadku," ubezpečil ich.
„Je to,... pravda?" potichu sa spýtala Andromeda. „Je naozaj, môj bratranec..."
„Je mi to ľúto, pani Tonksová," smutne prikývol. „Neviete si ani len predstaviť. Bol to môj najlepší priateľ. Jediný, ktorý zostal."
„Vy ste Remus Lupin, však?" náhle si spomenula na jedného z najlepších priateľov svojho bratranca. „Sirius o vás rozprával. Kedysi dávno. Vravel, že máte rád knihy, tak ako ja."
„Stále mi to vyčítal," opäť sa usmial smutne Remus. „Vraj som občas dosť nudný."
Andromeda mu opätovala smutný úsmev a potom spoločne s Tedom zamierili do nemocničnej izby. Nymphadora ležala na posteli, bola bledá ako stena a farba jej vlasov bola zvláštne hnedá.
„Dora," Ted si okamžite sadol na koniec jej postele a chytil ju za ruku. „Si studená."
„Som vyčerpaná," slabo odvetila. „Vraj budem v poriadku. Povedali liečitelia."
„Určite budeš, miláčik," pobozkal ju otec do vlasov. „Nič sa ti nikdy viac nestane. Budeš v poriadku, budeme všetci traja spolu."
„Nechcela som ťa vydesiť," šepla Nymphadora a pohladila ho po ruke. „Prepáč, tatko. Je mi to ľúto."
„To nie je tvoja vina," pokrútil hlavou a Andromeda si všimla, že je Ted naozaj veľmi rozrušený. Videla ho rozrušeného viackrát, ale nič sa nevyrovnalo tomu, čo videla teraz. Slzy mal na krajíčku a keď videl svoju dcéru bledú, ubolenú a vyčerpanú, lámalo mu to srdce. Vedela to. Mal strach, že o ňu príde. Ted Tonks mal prvýkrát v živote skutočný strach, že príde o to najcennejšie, čo mal.
„Vravela som, že práca aurorky nie je pre teba," šepla Andromeda.
„Andromeda, mlč!" zahriakol ju okamžite Ted. „Teraz nie je čas na žiadne výčitky." Postavil sa z postele svojej dcéry a mračil sa na manželku „Už to konečne pochop, že sa pre tú prácu narodila. Nezastavíš ju, ani keby si chcela. Lenže ty si ju nikdy ani len nepodporila. Snažíš sa ju otočiť k svojmu obrazu, chceš ju vychovávať tak, ako tvoji rodičia vychovávali teba. Netreba ti hádam pripomínať, ako rýchlo si ušla z rodičovského domu. Nymphadora je iná ako ty. Nedopusť, aby odišla kvôli tebe a tvojej striktnej výchove. Nehovoriac o tom, že je už dospelá."
Ostala šokovane stáť a hľadieť na svojho manžela. Každá jedna veta sa jej ozývala v hlave. V očiach ju pálili slzy. A iba krútila hlavou na znak nesúhlasu s tým, čo rozpráva.
„Nehádajte sa, prosím," šepla Nymphadora. „Prosím."
„Ja mám len o ňu strach. Pozri, čo sa mohlo stať. Moja sestra je šialená," zúfala Andromeda. „Ako, ako len mohla...," hlas sa jej lámala. „Určite vedela, že to je naša dcéra, ako len mohla..."
YOU ARE READING
Inside your heaven [HP Fanfiction]
FanfictionINSIDE YOUR HEAVEN „Ak jedného dňa zomrieš, Tonks a necháš ma tu samú, tak ťa budem za to nenávidieť!" Všetci poznáte, ako tento príbeh skončil. Ale ako sa začal? Ako Andromeda spoznala Teda? Bola to hneď láska? Zrazu niekto príde do tvojho sveta a...