Inside your heaven [HP Fanfiction]

35. V očakávaní

„Aký strašný by bol svet, keby sa nerodili neustále deti, ktoré so sebou prinášajú možnosť dokonalosti a nevinnosti." (John Ruskin)

Po Novom roku sa život začal vracať do normálnych koľají. Ted chodieval do práce, Andromeda strávila väčšinu dňa upratovaním domu, varením obedu a učením sa s Nymphadorou. Chcela ju základe veci naučiť sama, ako sa to robievalo v čarodejníckych rodinách. Ted trval na tom, aby ju dali do školy, ale Andromeda sa rozhodla svoju dcérku učiť sama. Jednak tak mala pocit, že svoj čas využíva na niečo pozitívne a jednak sa o Nymphadoru toľko bála, že bola rada, že ju má pred očami neustále.

Stále ju v noci mátali zle sny, stále musela myslieť aj na svoju rodinu. Vedela, že svet tam vonku je naozaj veľmi zlý a vždy ráno, keď Ted odišiel do práce a dal jej bozk, dúfala, že to nebol ten posledný.

Často krát zapálila sviečky na počesť svojej padnutej priateľky a Fabiána s Gideonom. Smútila za nimi naozaj veľmi.

Pandora sa zastavovala pomerne často. Rozprávali sa hlavne o jej výskume. Rozhodla sa, že využije svoje znalosti v elixíroch a bude vyrábať rôzne elixíry, ktoré by mohli pomôcť ľuďom v núdzi. Teraz mala rozbehnutú nejakú sériu elixírov na čistenie, zacelovanie a vyliečenie rán. Andromeda ju obdivovala, že je taká šikovná a keď počúvala o tom, ako sa jej darí, aspoň prišla na iné myšlienky.

Xenophilius sa rozhodol písať o tom, čo všetko na svete videl a chcel sa venovať rôznym čarodejníckym tvorom. Podľa väčšiny ľudí neexistovali, ale on veril, že áno a že raz dokáže ich existenciu. Najskôr písal rôzne články, ale nikto mu ich nechcel vydať a tak začal pomaly pracovať na vlastnom časopise, ktorý pomenoval Sršeň. Mal žltý podklad a čierne písmo. Boli to bifľomorské farby a tiež aj jeho obľúbené a preto časopis niesol názov po tomto hmyze. Pandora a vlastne i Ted s Andromedou ho veľmi podporovali.

„Vieš, nad čím som uvažovala?" spýtala a jej Pandora v jeden večer, kedy Ted a Xenophilius pili ďatelinové pivo na terase. Sneh už zmizol, tráva začala byť zelenšia a vonku sa začínalo ozývať naozaj pekné a príjemné jarné počasie.

„Dúfam, že mi to prezradíš," usmiala sa Andromeda na svoju priateľku.

„O dieťatku."

„Vážne?"

„Áno, myslím, že je vhodná doba. Teda neviem, či sa nám to podarí hneď, alebo to ešte potrvá a Xenovi som to ešte nepovedala, ale myslím si, že je už čas, nemyslíš?"

„To by bolo skvelé, keby mala Nymphadora kamarátku, alebo kamaráta," prikývla Andromeda a tým jasne dala najavo svojej priateľke, že s tým jedine súhlasí.

„Dlho som nad tým uvažovala. Nebola som pripravená, ale teraz cítim, že som. Hlavne po tom všetkom, čo sa stalo. Potrebujeme, aby sa naša malá rodinka rozrástla. A vy s Tedom neplánujete ďalšie bábätko?"

„Nerozprávali sme sa o tom," priznala sa Andromeda. „Stalo sa moc veľa zlého, aby sme mysleli na také veci. Ak bábätko príde, tak príde a budeme sa tešiť a ak nie, nevadí, veď máme Nymphadoru a ona je to najdôležitejšie. Avšak mám z teba radosť, Pandora, dúfam, že sa to čoskoro podarí."

„Ďakujem, Andy, som rada, že ťa mám. Dnes večer to navrhnem Xenovi, som zvedavá, čo povie," usmiala sa.

„Určite sa bude tešiť," opätovala jej úsmev. Xenophiliusa poznala už dlhšie a vedela si predstaviť, že bude jedine súhlasiť.

***

„Ako sa ti darí s časopisom?"

„Už som predal pár výtlačkov," usmial sa Xenophilius na Teda. „Čítal si to nové číslo, nie?"