Inside your heaven [HP Fanfiction]

36. Vyšiel mesiac

„Veľa ľudí vidí svet, taký aký je a pýtajú sa: Prečo? Ja snívam o svete, ktorý tú ešte nebol a pýtam sa: Prečo nie?" (Robert Francis Kennedy)

„Tak, to je úžasné!" zvolal Ted nadšene a objal najprv Xenophiliusa a potom Pandoru. „Veľmi sa z toho tešíme."

„Áno, naozaj veľmi," usmiala sa Andromeda a tiež objala svojich priateľov. „Je to krásna správa. Konečne sa deje niečo pekné. Najprv Molly a teraz aj vy. Naozaj sa úprimne veľmi tešíme s vami."

„Ďakujeme," prikývla Pandora. Úsmev mala od ucha k uchu. Žiarila ako slniečko. Vyzerala neuveriteľne šťastne a spokojne. „Už sme sa báli, že niečo nie je v poriadku, keď sa nám nedarilo, ale teraz vieme, že veci prichádzajú, keď majú prísť."

„To zvyčajne," zasmial sa Xenophilius. „Konečne budem ocko aj ja."

„Musíme si pripiť," zhodnotil situáciu Ted a zaviedol priateľov do obývačky a siahol po ohnivej whisky, ktorú mal v bare. Nalial všetkým okrem Pandory samozrejme. „Tak na maličké. Pravda je, že si ani neviem predstaviť, aké skvelé dieťa to bude, pretože ak bude po vás dvoch, tak bude naozaj úžasné. Obaja ste ľudia, ktorým by som zveril aj svoj vlastný život. Láskaví, spravodliví, priateľskí, pracovití a oddaní. Vaše dieťatko nemohlo mať lepších rodičov, ako ste vy dvaja."

Pandora sa rozplakala a vyberala z kabelky vreckovku. Andromeda sa usmiala na svojho manžela, sama by to nepovedala lepšie. A Xenophilius mal tiež slzy v očiach, na to ho už obaja dobre poznali. Nehanbil sa prejaviť svoje city pred priateľmi.

„Ach, Ted, ďakujeme," usmiala sa Pandora cez slzy. „Hádam budeme dobrí rodičia. Veď keby sme niečo nevedeli, vy dvaja nám ochotne poradíte, nemám pravdu?"

„Máš pravdu," usmiala sa na ňu Andromeda. „Kedykoľvek."

„Tak na maličké!" prikývol Ted a potom si pripili.

***

Mesiace ubiehali a Andromeda sa cítila trocha znepokojená, keď si uvedomila, že sa Sirius už dávno neukázal. Občas jej poslal list, v ktorom jej písal, že má toho teraz veľa, ale že sa niekedy zastaví. Andromeda netušila, čo má jej bratranec na práci, keďže vedela, že nepracuje, lebo zdedil dosť peňazí od strýka Alpharda, rovnako ako ona. Ona tie svoje použila na to, aby s Tedom vrátili peniaze Aurore za domček, ktorý ešte nestihli splatiť. Aurora si ich spočiatku zobrať nechcela, ale Ted sa povedal, že taká bola predsa dohoda, tak si nakoniec zobrala iba polovicu a presvedčila ich, že to jej stačí. Ted jej dal poslať ešte veľkú kyticu. Aurora predala dom, v ktorom bývala s Alphardom, lebo jej ho veľmi pripomínal a presťahovala sa do Rokvillu, do domu, kde žila predtým. Väčšinu roka aj tak trávila na Rokforte, lebo naďalej učila Astronómiu.

Sirius sa neukázal niekoľko mesiacov. Andromeda si naozaj lámala hlavu nad tým, čo ho môže asi toľko zamestnávať a dúfala, že sa nezaplietol do ničoho zlého. V listoch bol však milý a nie odmeraný a zakaždým jej sľuboval, že sa určite zastaví.

Objavil sa už ku koncu leta. Vysmiaty a akýsi spokojný. „Už som krstný otec," oznámil jej rovno pri dverách a ukázal fotku malého čiernovlasého chlapčeka. „Toto je Harry. Harry Potter."

„Je krásny," usmiala sa Andromeda. „Dôležité je, že je zdravý."

„Úplne. A je veľmi vnímavý. Super chalanisko," usmieval sa Sirius. „A Nymphadora?"

„S Tedom v parku," odvetila mu Andromeda. Pozvala ho dnu, zohriala mu obed.

„Ďakujem, Meda," poďakoval sa jej a pustil sa do jedenia. „Moc často nestíham normálne jesť. Veľa práce. A okrem toho sám si uvarím len také hlúposti. Občas idem jesť k Potterovcom, ale Lily už asi idem na nervy."