Inside your heaven [HP Fanfiction]

12. Rodinné záležitosti

„Sme tak zvyknutí pretvarovať sa pred druhými, že sa pretvarujeme aj sami pred sebou."

(Francois Duc de la Rochefoucauld)

Na druhý deň Andromedu prebral krik. Po chvíľke jej došlo, že to kričí Narcissa. Preto sa vyhrabala z postele. Zistila, že je iba sedem hodín. Bola vážne unavená, lebo v noci toho nenaspala veľa. Už niekoľko mesiacov neželala v tejto posteli a aj keď bola pohodlná, radšej mala svoju posteľ v Rokforte. Okrem toho nemohla zabudnúť na to, čo jej večer porozprával strýko. Stále myslela na jeho nešťastný príbeh lásky, v ktorom prišiel o Taniu, svoju lásku a ktorá následne zomrela na chorobu. Bolo to ako z veľmi smutnej knihy, ako tie tragické príbehy, ktoré čítala. Nikdy by si nebola pomyslela, že to môže byť až také skutočné. Lenže zrejme aj mnohí autori písali o veciach, ktoré sa im skutočne stali.

Na nočnú košeľu si obliekla župan. Umyla si tvár v kúpeľni a vlasy zviazala do drdolu. Vybehla z izby. Zbehla dole schodmi Narcissa stále v hale kričala na matku.

„Nepôjdem na ten ples! Už som povedala! Ako mi to môžeš vôbec urobiť!"

„Budeš robiť to, čo poviem, Narcissa! A už prestaň odvrávať!" Matka na ňu kričala späť.

„Nebudeš mi rozkazovať!"

„Ale áno budem! Povedala som, že pôjdeš na ten ples, ktorý usporadúva rodina Malfoyovcov. Nemôžem za to, že si si ho nezískala, mala si sa viac snažiť!"

Narcissa vyzerala, akoby jej matka dala facku. Pritom na ňu nepoložila svoju ruku. Jej tvár bola zrazu úplne bledá a veľmi ťažko dýchala. Ich matka dokázala ublížiť a spôsobiť bolesť bez toho, aby na nich položila ruku. Vždy to tak bolo.

„Dobré ráno," využila Andromeda túto chvíľu, aby sa prestali hádať.

„Už si hore?"

„Očividne."

„Nebuď aj ty drzá, Andromeda!" skríkla matka aj na ňu. „Ako to vôbec vyzeráte? O hodinu príde vaša sestra a vy dve ste ešte stále v pyžame. Okamžite sa dajte do poriadku!" Prikázala im a potom odišla z haly.

„Si v poriadku, Cissy?" spýtala sa jej Andromeda, aj keď odpoveď jej bola jasná.

„Je mi desne," priznala sa jej sestra. Potom k nej podišla a objala ju. Po tvári jej tiekli horké slzy. „Počula si, čo mi povedala? Chce, aby sme zajtra šli na ples Malfoyovcov. Neznesiem to, nechcem sa pozerať na neho a Zamiru. Všetci ich budú ospevovať, aký sú krásny pár a ja umriem od žiarlivosti."

„Vážne ho toľko miluješ?"

„Milujem ho odmalička, Andy," prikývla Narcissa. „Občas si uvedomujem, že nie je dobrý, že je namyslený a zákerný, ale čo mám robiť? Mám ho hlboko v mojom srdci a viem, že by som ho mohla zmeniť."

„Ako zmeniť?"

„Muži sa menia, keď zahoria láskou k žene, nie?" spýtala sa jej mladšia sestra a v očiach sa jej lesklo. „Zvykla to vravieť naša Nana, pamätáš sa?"

„Pamätám," prikývla Andromeda pri spomienke na Nanu, osobu ktorú mali veľmi rady a ktorá mala rada ich. Zomrela však krátko pred desiatimi narodeninami Narcissy. Nana im dávala skutočné rady do života, nie ako ich rodičia a venovala im všetok svoj voľný čas.

„Keby sa do mňa zamiloval, mal by oči iba pre mňa a zmenil by sa kvôli mne. Zmenil by svoje správanie. Možno nie k ostaným, ale ku mne určite. Miloval by ma, chcel by, aby som bola šťastná," rozprávala jej Narcissa. „Ochraňoval by ma. Pred všetkými. A ja by som konečne odišla odtiaľto!"