Inside your heaven [HP Fanfiction]

20. Utajený príbeh

„Bolo mnoho spôsobov, ako zlomiť srdce. Príbehy boli plné sŕdc zlomených láskou, no skutočne zlomilo srdce to, keď mu vzali sen - nech snívalo o čomkoľvek." (Pearl S. Buck)

„Veľmi som sa chcel s tebou včera zhovárať, ale Xeno mi povedal, že si šla do klubovne. Si v poriadku, Dromeda?"

Ted sa vydal za Andromedou hneď ďalšie ráno. Odchytil ju na ceste na hodinu Čarovania. Potreboval vedieť, že je v poriadku a chcel vedieť, o čom sa s matkou rozprávala.

„Ale áno, som," prikývla a troška sa usmiala. Nuž jej úsmev vyzeral byť strojený.

„Pohádala si sa s mamou?" priamo sa jej spýtal.

„Áno," prikývla. „Dokonca som jej vytkla to o jej láske k muklorodenému. Bolo to strašné, Ted, hľadela na mňa zvláštne a potom mi dala facku. Nebolelo to ani tak fyzicky ako psychicky. A potom mi povedala, že ma v lete zasnúbia."

Ted na ňu hľadel a v okamihu mal pocit, že mu zmizla všetka farba z tváre a že snáď horšiu správu ešte v živote nepočul. Nebol schopný povedať ani slovo. Ani len neotvoril ústa, aby sa o to pokúsil. Oblial ho pot, ruky sa mu potili a iba čakal, čo mu k tomu ďalej jeho milovaná povie.

„Povedala som nie, ale myslím, že sa rozhodla už za mňa," pokračovala.

„Dá sa s tým niečo robiť?"

„Povedali sme si, že to začneme riešiť, keď tento rok skončí. Takže to teraz riešiť nechcem, Ted," podišla k nemu a schúlila sa mu v náručí. „Ak sa raz vydám, tak to bude jedine za teba, Tonks, dobre?"

„Samozrejme, kráska," prikývol a pobozkal ju na čelo. „Nikomu ťa nedám. A už vôbec nie dobrovoľne."

„Ach, Ted," pousmiala sa.

Rýchlo ju pobozkal, kým sa na chodbe nikto nezjavil. A potom sa obaja pobrali každý na svoju hodinu. Ted sa však vôbec nesústredil. Stále uvažoval nad tým, ako spomenula svoje zásnuby v lete. Mal chuť do konca do niečoho udrieť, ale snažil sa ovládať. Dokonca nepomáhali ani Xenophiliusové jasné slová, že sa má upokojiť. Že všetko sa dá nejako vyriešiť a že má momentálne žiť prítomnosťou a až potom myslieť na budúcnosť s Andromedou. Pre Teda to však bolo ťažké. Chcel myslieť na prítomnosť, ale zároveň aj na budúcnosť a to hlavne tak, aby v nich bola ona. Jedine ona.

***

Ani Andromeda, ani Ted nemali v sobotu chuť ísť do Rokvillu. Priscilla šla s Fabiánom a Andromeda bola celkom zvedavá, ako dopadne ich rande. Xenophilius chcel zažiť pekný deň s Pandorou. Andromeda a Ted sa utiahli do knižnice, keďže vonku už nebolo veľmi teplo a hlavne to neustále vyzeralo tak, že bude poriadna búrka.

Obaja predstierali, že sa učia, že si vypracovávajú eseje, ale v skutočnosti to nerobil ani jeden z nich. Avšak ani jeden z nich sa nechcel rozprávať o problémoch, ktoré medzi nimi nastali. Preto len mlčky sedeli, pozerali do učebníc, aj keď vôbec nečítali, čo tam je napísané, alebo pozorovali jeden druhého, keď sa ten druhý nepozeral.

Nakoniec sa Andromeda pozrela na hodinky a pobrali sa spoločne do Veľkej siene na večeru, kde ju pri Slizolinskom stole čakala Priscilla a úsmev mala od ucha k uchu, čo okamžite pripísala vydarenému rande s Fabiánom Prewettom.

„Ako bolo?" sadla si k stolu, kde už Priscilla mala nabrané jedlo a práve jedla spôsobom, akoby nejedla už veľmi dávno. Doslova sa napchávala, ale spokojne usmievala. Andromeda sa pozrela na stôl plný jedla a rozmýšľala, čo si na večeru dá ona. Nakoniec si naložila pár zemiakov a pečené kura. Naliala si tekvicový džús a čakala na zážitky z rande, ktoré mali Priscilla s Fabiánom.